Telo bezbranného človeka sa kúpe vo vlnách dobra i zla, ktoré sú k nemu vysielané zo všetkých strán - rovnako priateľmi i nepriateľmi. Ak človek vysiela zo seba dobro, jeho telo prestáva byť bezbranné a vytvára si ochranný skafander proti zlu, ktoré je namierené na neho a zároveň prepúšťa signály dobra. Ak človek ochranný skafander proti zlu nemá, vpúšťa zlo do seba. Živí ho vlastným telom, ktoré je potom spaľované duševne v myšlienkach, fyzicky v horúčkach, a preto nie je schopné registrovať signály dobra. V takom prípade akákoľvek vrúcna modlitba, hoci k stromu, k anjelovi, či k Bohu, prináša upokojenie. Objekt, ku ktorému sa modlíme, stáva sa modlitbou reálny a dobro, ktoré k nemu človek v modlitbe vysiela, ako mohutné duté zrkadlo v zosilenej podobe vracia človeku naspäť. Akokoľvek nám môže pripadať svet za zrkadlom nereálny a neskutočný, slnečné svetlo a teplo - ktoré nám zrkadlo vracia - svieti a hreje. Všimli ste si to?
19. okt 2008 o 13:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 713x
More Dobra a Zla
Úvaha k nedeľnej kávičke.
Marián Minárik-Častovský
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
