„Pozri,“ – vysvetľoval som jej, - „mraky na oblohe sa naháňajú a zrazili sa. To urobilo bum-bác!“
Videl som na nej, ako ju moja teória hrmenia zaujala a podnietila jej fantáziu. V ľudových rozprávkach sú tisíce teórii javov a vzťahov, ktoré deťom pomáhajú podnecovať fantáziu. V rozprávkach sa lietalo dávno pred vynájdením prvého lietadla. Hrdinovia rozprávok komunikujú ľudskou rečou so zvieratami, hoci niečo podobné zatiaľ nikto nedokázal. Kone lietajú, živá voda vracia život mŕtvym. Stolček sa sám prestrie a ponúka jedlo, obušok sám potrestá nepoctivcov, z malého mešca sa sypú zlaté dukáty…
Veľa takýchto podnetov prešlo z detskej fantázie do dospelých hláv. Napríklad Ikarov pokus o lietanie sa preniesol do fantázie Leonarda da Vinciho, ktorý sa vážne zaoberal myšlienkou zostrojiť lietajúci stroj. Nech boli predstavy starých Grékov akokoľvek rozprávkové, dnes majú prví ľudia za sebou lety na Mesiac.
Aký druh fantázie a predstavivosti pomohol Nielsovi Bohrovi dospieť ku konkrétnej podobe najjednoduchšieho atómu vodíka?
Psychológ Robert Ornstein dokázal, že ľavá polovica mozgu slúži analyticko-logickému mysleniu, kým pravá polovica zodpovedá za umelecký talent. Ako by mozog rozdeľoval ľudí podľa ich schopností využívať jednu alebo druhú hemisféru na vedcov a umelcov. Nikto však nedokázal, že človek nemôže používať obe polovice mozgu. Veď už spomínaného renesančného génia Leonarda da Vinciho spokojne si môžu privlastňovať rovnako vedci, ako aj umelci.
