Ako Pegas kolaboroval s Rusmi

V 1968 roku prišli Sovietske vojská aj do Častej. Niet sa čomu diviť, veď v Častej - Papierničke sa východná politika mlela na najvyššej úrovni. Dokonca raz som sa o tom presvedčil aj v samotnej Moskve. Spal som tam jednu noc v hoteli neďaleko Kremľa a keďže na izbe som mal aj televízny prijímač, pustil som si večerné správy. Keď sa po zvučke televíznych novín objavil na obrazovke moskovský hlásateľ, jeho prvé slová -„levitanovsky“ ako za vojny - zazneli do celého sveta a najviac potešili mňa: „V čechaslavackom gorode Částa asuščestvújetsja - akože uskutočňuje sa - stretnutie komunistických predstaviteľov socialistických štátov RVHP“. Viete si predstaviť, ako stúplo moje sebavedomie, keď som si pomyslel, že spolu so mnou - kúsok, neďaleko v Kremli - túto správu počúva aj najvyšší, v tom čase sám Leonid Iljič Brežnev, ktorému v histórii za druhý príchod sovietskych vojsk do Častej sme všetci doteraz tak „povďační“, že mu to do našej smrti určite nezabudneme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Pobyt Sovietskej armády (SA - taká nepríjemná skratka) mal, ako som sa dopočul od rodákov, aj pre Častú veľký význam. Kedysi sme chodili do Budmerického hájička na hromádky. Týmto v trsoch rastúcim hubám niekde hovoria michalky alebo v Čechách václavky. Pamätám si, že pred vojnou i po vojne ich tam rástlo toľko, že sa dali kosou kosiť. No stále ich bolo menej a menej. V Hájičku sa po príchode v 1968. roku usadili bratské sovietské vojská. To už tam potom nikto nechodil zbierať huby. Po ich odchode som stretol Jožka Caletku, ktorý mi so vzrušením zvestoval, že si nedokážem predstaviť koľko je tam po nich teraz „hromádek“. Bohužiaľ, jesť sa však nedali - dosť smrdeli...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V tom roku Pegas ešte nemal ani 16 rokov, mal však podnikavého ducha a k dispozícii ich starý Zetor 25. Toto bola v tých časoch veľmi nebezpečná kombinácia. Veľmi ľahko sa človeku stalo, že zrazu sa ocitol ako zločinec pred súdom.

Pegas zistil, že drevo z častovskej doliny sa dá veľmi dobre predať alebo vymeniť za obilie v okolitých dedinách, kde nemali lesy. Takých bolo na širokej trnavskej nížine neúrekom. Pegas spolu s komplicom „Lokšom“ si takýmto spôsobom kazili svoj kádrový profil a ako „organizovaná skupina“ kšeftovali s drevom. Dnes by boli podnikatelia, no vtedy boli lúpežníci a páchali trestnú činnosť.

SkryťVypnúť reklamu

„Bratské vojská“ obsadili aj vstup do Doliny. Ľudia, čo si prilepšovali zvozom dreva z lesa, mali s tým problémy. Aj Pegas škodoval. Vedel však, že na každú riť sa nájde žihľava, preto zvolil cestu najmenšieho odporu. Kúpil butylky vodky, vysvetlil vojakom aké má problémy a za úplatu jednej fľaše vodky ho ráno pustili s traktorom do lesa a za druhú ho večer pustili z lesa von, samozrejme aj s nákladom suchého dreva.

Bol to dobrý ťah a veľmi účinná zbraň proti ruskej okupácii Doliny. Úder však prišiel od chrbta, od svojich ! Niektorým ľuďom sa to nevidelo, že „Pegas“ do lesa môže a oni nie, tak ho jednoducho udali. Pegas dostal predvolánku na ZNB. Nejednalo sa o vraždu, ani o únos, bolo to horšie - rozkrádačka!

SkryťVypnúť reklamu

Pegas svojim talentom, a diplomaciou schoval do vrecka celé bezpečnostné zložky a jeho genialita by sa mala dostať do učebníc. Keď sa zdalo, že už ho majú, vyrukoval s priznaním.

Vozí načierno drevo z Doliny, no nie pre seba. Vozí ho Rusom do Hájička !!! Prekvapivé a krajne nepravdepodobné rozuzlenie zapôsobilo ako bomba .

Chudáci ruskí vojaci museli narýchlo prísť zachrániť náš socializmus, doma nechali svoje deti a manželky v slzách, sami trpia v zime o hlade v našom Hájičku a jediný svetlý bod v ich situácii je, že si môžu pochutnať na pravom ruskom chlebíku – komisárku, ktorý si pečú v poľných pekárňach. V hájičku však rastú iba duby a oni doma pečú svoj chlebík na bukovom alebo hrabovom dreve. Veliteľ Ruskej posádky požiadal Pegasa, či by im Pegas nemohol voziť z doliny takéto drevo. Preto dostali vojaci príkaz, aby Pegasa pustili do Doliny. Tak im ho vozil, za čo mu oni občas dali fľašu vodky, čo nenahradilo ani hodnotu dreva, nie to ešte prácu. Ak im už to drevo do Hájička nemá voziť, mali by to Rusom oni povedať, lebo Rusi by si mohli myslieť, že sa mu nechce a mohli by ho možno aj zastreliť.

SkryťVypnúť reklamu

Nastala švejkovská situácia a zo zločinca sa stal príkladný občan, ktorému prirodzená skromnosť nedovolí prezentovať svoje zásluhy na verejnosti. Samozrejme, že žiadny „esembák“ by za žiadnych okolností nebol išiel overovať pravdivosť Pegasových tvrdení k Ruskému veliteľovi.

Spísali o tom zápisnicu, ktorú všetci - i Pegas - podpísali. Tým celá aféra skončila a Pegas mohol pokojne chodiť ďalej zarábať na zvážaní suchého dreva. Každú investovanú fľašu vodky si zaúčtoval do ceny, za ktorú drevo predával.

Vojská sa potom na zimu z Hájička odsťahovali do vykúrených kasární, ktoré im s láskou uvolnili naši vojaci. Neskôr, keď sa im to u nás už toľko nepáčilo a ani nám sa to už nepáčilo, odsťahovali sa potichu tam, odkiaľ prišli, teda domov.

Po dvadsiatich rokoch sa pohli božie mlyny. Hneď po nežnej revolúcii prišlo na MNV v Častej hlásenie, aby si na Pegasa miestne orgány trochu posvietili, pretože majú o ňom zápis s jeho priznaním, že za socializmu kolaboroval s okupantskými vojskami.

To drevo predsa len nebolo také lacné ako sa to Pegasovi vtedy zdalo, no Pegas, to je predsa veľký vták.....

Kolaborant jeden, stará štruktúra !!!

Marián Minárik-Častovský

Marián Minárik-Častovský

Bloger 
  • Počet článkov:  279
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík:  Historky spod Častovskej vežePoviedkyMoja poéziaÚvahySpomienkyMyšlienkyNedeľná chvíľka poézieNapadlo miMinipríbehyMoja rodná ČastáNeznáme objektyPríbeh s fotografiamiVýpisky z k níhŠperkyZ ciest po zemskej guliSpravodajstvo pod čiarou

Prémioví blogeri

Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

223 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu