Na parkovisku pri aute kľačí muž, prezerá si rozbité pravé predné svetlo. K autu prichádza malá tučná žena stredného veku, čuduje sa mužovi.
- Čo vás tak zaujalo na mojom aute?
- Škoda, že váš manžel bol nepozorný. Chceli by ste, aby som vám to dal do poriadku?
- Ste automechanik?
- Nie, ak však chcete, dám vám to do poriadku hneď.
- Ale ja nemám žiadne náradie, ani nové svetlo.
- Nič mi netreba. Pozrite.
Muž sa postavil, rukou prešiel cez rozbité svetlo a razom, ako by zázrakom, svetlo bolo celé. Po poškodení ani stopy. Žena to prekvapilo.
- Vy ste kúzelník?
- Nie.
- Čo ma to bude stáť?
Muž sa usmial, trochu s odpoveďou váhal.
- Pobozkajme sa.
Žena sa usmiala nad jeho prekvapujúcim návrhom.
- Tu, na ulici? Veľa ľudí ma tu pozná, čo by si o mne pomysleli?
Muž sa usmial.
- Ak vám vadí iba to, niet žiadneho problému.
Mávol rukou a obaja, žena i muž, sa ocitli v byte, ktorý mal zatiahnuté záclony. Žena nevychádzala z údivu, ale strach nemala. Obzrela sa po miestnosti a opäť sa pozrela skúmavým pohľadom na muža.
- Ako to všetko dokážete?
Muž však nereagoval na jej otázku.
- Tak čo, teraz sa už môžeme pobozkať? - spýtal sa jej.
Žena s nedôverou počúvala jeho návrh.
- Vy sa skutočne chcete so mnou bozkávať?
- Vy nie? Nepáčim sa vám?
- Ale ja... Ja som vydatá...
- To je prekážka? Veď tu nás nikto nevidí. Žena sa zamyslela, zrejme zvažovala argumenty.
- Vy ste pekný, ale ja som malá, tlstá a nie najkrajšia.
- To nie je problém. Aká výška a váha podľa vás je pre ženu najlepšia?
- Čo ja viem? Myslím, že aspoň 175 centimetrov a 55 kilogramov.
- Nech sa páči.
Muž prešiel rukou žene popred celé telo od zeme až po hlavu. Napočudovanie, žena v niekoľkých sekundách vyrástla, zrejme na rovných 175 cm. Zároveň výrazne zoštíhlela v páse, zrejme na 55 kilogramov. Po takejto vysnívanej premene začala mať žena k neznámemu mužovi dôveru.
- Ešte, keby som mohla byť krajšia.
- Aké máte predstavy o svojej kráse?
- Chcela by som mať lesklé čierne vlasy až po ramená, veľké oči, pevné prsia, jemnú pleť a žiadne kŕčové žily. A ešte pekné biele nepokazené zuby. Ak by to šlo, aj nechty by mohli mať pretiahnutý mandľovitý tvar.
- Nech sa tak stane.
Muž opäť prešiel rukou popred celé telo ženy a udiali sa všetky zmeny, po ktorých túžila. Žena si prezerala svoju vymladenú pokožku. Vyhrnula si sukňu, aby si prezrela svoje krásne nohy.
- Aj tvár mám peknú? - spýtala sa muža celá vzrušená.
- Samozrejme, - odpovedal muž.
- Nemôžete pričarovať zrkadlo?
- Aj to je možné.
Muž prešiel rukou popred stenu, na ktorej sa objavilo zrkadlo, veľké od zeme až po strop. Žena pristúpila k zrkadlu a nadšene v ňom pozorovala svoju tvár i celú svoju postavu. Zrazu si začala pomaly rozopínať gombičky na svojich šatách. Pritom zo svojej novej podoby v zrkadle nespustila oči. Postupne sa vyzliekla donaha. Bez hanby sa otočila na muža. V očiach jej svietili iskry vzrušenia. Napriahla k nemu svoje krásne dlhé ruky.
- Poď ku mne, poď! - vyzvala ho.
Muž k nej pristúpil, objal ju, ona jeho a dlhú chvíľu ostali zakliesnení vo vášnivom bozku. Po chvíli sa perami dostala k jeho uchu a tíško mu do neho šepkala.
- Pričaruj ešte posteľ. Chcem sa s tebou milovať.
Vtedy do muža ako by uderil blesk. Odsotil ženu od seba a priam zlostne odsekol.
- Si ako všetky ženy, odporná a falošná! Nezaslúžiš si lásku svojho muža!
Po týchto slovách muž urobil rukou pred sebou prudký pohyb a rozplynul sa v priestore. Zrazu ho nebolo. Žena ostala uprostred miestnosti sama, prekvapená a nahá . Všimla si však, že zrkadlo na stene nezmizlo, ostalo. Vrátila sa so strachom k nemu. Keď v ňom uvidela svoje nahé krásne telo, upokojila sa. Obliekla sa a opatrne odišla z miestnosti. Pred domom stálo jej auto s opraveným reflektorom. Nasadla, naštartovala a elegantne odfrčala po prázdnej ulici. Auto zaparkovala pred vchodom do domu. Odomkla dvere a žiariac šťastím vstúpila do bytu.
Jej manžel sedel v teplákoch a pozeral televízny prenos futbalového zápasu. Vôbec sa na ženu nepozrel. Pozdravila teda ona jeho.
- Ahoj, miláčik! Ty sa na mňa ani nepozrieš?
Miláčik sa teda obzrel a od údivu mu div neodpadla spodná čeľusť. Nezmohol sa na slovo. Ona sa iba usmievala a pózovala pred ním ako manekýna.
- Nepoznávaš ma, však?
Muž preglgol nasucho.
- Kto ste?
Žena sa rozosmiala, pristúpila k nemu, sadla si mu na kolená.
- Pobozkáš ma?
- Kto ste? - spýtal sa muž znova.
- Veď ja som tvoja ženuška!
Muž sa mierne pousmial.
- Nebolo by od veci, keby ste boli moja žena. He, he!
Teraz na chvíľu zvážnela žena.
- Ty mi neveríš! Pobozkaj ma, no pobozkaj! – naliehala na neho.
Objala muža a začala ho bozkávať. Ten sa ani veľmi nebránil. Objal ju a začal ju bozkávať tiež. Žena sa na chvíľu od neho odtiahla, aby sa mu pozrela do tváre, či jej muž naozaj a správne pochopil je premenu. On sa na ňu usmieval, oči mu žiarili vzrušením.
- To je snáď iba sen. Taká krásna žena ma v živote nebozkávala. Vieš čo, radšej zamknem dvere, aby nás moja stará neprekvapila. Asi by ma zabila, keby nás našla takto. Súhlasíš?
Žena celkom zvážnela, nevravela nič. Muž šiel ku dverám, zamkol na dva západy, založil haspru.
- A teraz môžeme vyvádzať do rána. Keď príde, nech si búcha koľko chce. Neotvoríme. Už som aj tak mal plné zuby tej hnusnej ježibaby.
To už bolo priveľa na ženu.
- Ty odporný sud piva! Ty nafúknutá ropucha! Ty falošná zmija! Ty najfalošníkovatejší falošník! Aby si vedel, ja som tvoja žena! Skutočná a sklamaná. K vôli tebe som sa obetovala. Zničil si auto a na moje želanie prišiel anjel, jediným šmahom ruky opravil rozbitý reflektor. Splnil aj moje želanie, aby som bola vyššia, krajšia, len aby som sa tebe páčila. A ty o mne rozprávaš ako o odpornej ježibabe? Aby si vedel, medzi nami je koniec!
Žena ráznym krokom odišla ku dverám, odomkla si a bez pozdravu zmizla. Dvere za sebou zabuchla, až sa stena otriasla. Pred domom sa zastavila pri aute a tvrdým opätkom strčila do pravého predného reflektora takou silou, až sa sklo rozbilo. Potom ráznym krokom odpochodovala ulicou a zmizla za rohom.
Muž vyšiel z domu. Prišiel k autu a prezeral si rozbitý reflektor. Po chvíli - iba tak, pre seba - poznamenal.
- Som vedel, že si vymýšľa, ženská bláznivá!
