Môj otec mi viackrát rozprával zážitok zo svojho detstva, keď do Častej prišlo prvé auto. To gróf Palfy bol šťastlivcom, ktorý si mohol ako prvý dovoliť tento prepych. Mohutné detonácie motora narušili dovtedajšie prírodné ticho a široko ďaleko sa ohlasujúc rachotom, vstupovala do Častej nová éra techniky. Dospelí muži a starci z úctivej diaľky s nedôverou pozorovali nové čudo. Staré i mladé ženy zaliezli do chatŕč, aby sa od strachu niekde za skriňou ukryté modlili otčenáš. Všetky husi, kačky, sliepky, kravy, kozy, kone sa tak splašili, ako keby nastal koniec sveta. Iba mládež a nebojácne deti, medzi ktorými bol vtedy aj môj otec, s nadšením bežali v kúdoloch prachu za autom, opíjali sa zvláštnou vôňou motorového dymu a svojim krikom a revom znásobovali hlučnosť chvíle. Starší a múdrejší nechápavo krútili hlavami a súhlasne konštatovali, že „to, veru, dobre nebude!“
Čo pre môjho otca znamenalo v jeho detstve auto, v mojom detstve pre mňa bolo lietadlo. Už v čase vojny sme mohli na oblohe obdivovať každú chvíľu striebrošedé kovové vtáky. A krátko po vojne, začiatkom päťdesiatich rokov, aj nad Častou sa objavilo prvé prúdové lietadlo. Spolu s otcom sme ho pozorovali z nášho dvora. Letelo v dovtedy nevídanej výške, tiahla sa za ním dlhá biela stopa. Ja som mal nesmiernu radosť, že som mohol konečne aj na vlastné oči vidieť posledný výdobytok techniky. Tak veľmi som túžil sedieť s pilotom vysoko hore nad oblakmi... A vtedy ma prekvapil krátkou poznámkou môj otec. „Znervózňuje ma to!“ - povedal. Nechápavo som sa na neho pozrel. Nevzmohol som sa ani na otázku, ktorou by som sa ho spýtal na príčinu jeho znepokojenia...
Až po rokoch, keď už som bol asi tak starý, ako otec vtedy, začal som ho chápať. Neustále dokonalejšia technika zabíjania a vraždenia aj v mojom vnútri spôsobuje obavy o budúcnosť. Iba pohľad na mladých usmiatych ľudí, bezstarostne idúcich po ulici, mi našepkáva, že som už asi starý a moje obavy z budúcnosti sú zbytočné...
