Nedeľná chvíľka poézie
Som ako slávik vo vile.
Spievam si od šťastia,
že všetko mám.
V jednej miske čerstvú vodu,
v druhej miske zrno,
zobkám si sám.
Každý deň v nádhernom svete,
v otvorenom okne,
spievam si sám.
Ako hnusný vrah, či lotor,
okolo mňa mreží
štyridsať mám.
Uprostred tej všetkej krásy
keď chcem, si zaspievam:
„Som slobodný - a sám…“
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
