KVAPKAMI DAŽĎA SA PREPLETÁM
Kvapkami dažďa sa prepletám,
premýšľam o svojom bytí.
Kaluže nohami zametám,
premýšľam, kde som ja, kde ty.
Samota, samota, samota!
Prečo sa popri mne motá?
Celý som špinavý od blata,
smutný z nudného života.
Zrazu však - mraky sa roztrhli,
slnko sa predralo do tmy,
radosťou zabilo beznádej.
Bozkami ku mne sa primkni!
Primkni sa, pritúľ sa, ohrej ma,
život mi vdýchni perami,
ako lúč slnečný vstúp do mňa
otvorenými očami.
NOHOU BOSOU
Nohou bosou
rannou rosou
kráčam sem a tam.
Nebo modré,
nohy mokré,
radosť v duši mám.
V tráve skáče malé vtáča,
perie v chladnej rose máča.
Z krásneho dňa od radosti
na hruške drozd spievať začal.
POVEDZ NIEČO
-Povedz niečo, drahá.
-Je tma.
-Vidíš hviezdy?
-Nie, nevidím ani jednu. Obloha je zamračená.
-Vidíš slnko?
-Nie, nevidím ani slnko, ba ani mesiac.
-Vidíš, a predsa hviezdy, slnko i mesiac sú niekde nad nami, nad mrakmi. Spomínam na ich krásu, ktorú si pamätám z bezoblačných nocí a dní.
-Škoda, že ich teraz nevidno.
-Zatvor oči a uvidíš ich.
-Zatvorila som oči a .... Pozrime sa! Už cítim jednu hviezdu na perách.
-Mlč! Keď cítiš hviezdy, mlč!
