VIETOR
Klobúk na hlave
a na ňom ruka.
Fuj, hrozný nečas!
Nedá sa ísť bez klobúka.
Päsťou buchnem, kričím:
"Prečo vietor fúka?!"
Všetko stíchne a do ticha
vánok mi šepká do ucha:
"Nebolí ťa ruka?
Ukáž, vetrík ju pofúka."
Dojatý natrčím ruku,
v tom: fiúú...
A už som bez klobúka!
ZASADIL SOM STROM
Snívajúc,
do zeme prútik som zasadil
a ukryl nádej v ňom,
že z prútika po rokoch
vyrastie mocný strom.
Snáď, po rokoch,
ten strom ma prežije,
blesky ho nezničia,
v plameni nezhnije.
Snáď, po rokoch,
z prútika vyrastie dub
a skryje pod kôrou dievčine
hlavu, nohy i hruď.
Snáď, po rokoch,
ten strom niekto zotne
a vytuší, že v dube
krása žije potme.
Snáď, po rokoch,
umelec odstráni kôru a íverie,
prekrásnu dievčinu
zo stromu vyberie.
A po rokoch, snáď,
ľudia sa budú kochať jej krásou,
tušiť však nebudú,
že tvorcom aj ja som.
DNES BOLA NEDEĽA
Dnes bola nedeľa,
splnil sa môj sen:
ráno vyšlo slnko,
a svietilo celý deň!
