ČIERNO-BIELA ÚVAHA
Z čistého neba ozvala sa rana, silná ako hrom. Rozbilo sa sklo. Ostré projektily črepín rozleteli sa na všetky strany. Zabodávali sa mi do tela, do rúk, do nôh, do tváre. Jedna z nich - ostrá ako klinec - cez hruď sa mi vnorila hlboko do srdca a dotkla sa v ňom ukrytej duše.
Z krvácajúcich boľavých rán po jednom,
opatrne som vyberal jedovaté kúsky skla.
Iba črepinu zo srdca som vybrať nemohol.
Bál som sa, že s krvou by mi z neho vytiekla i duša.
A s ňou aj môj život, ktorý - napriek všetkému - mám tak rád...
MODRÁ NÁLADA
Nohou bosou
rannou rosou
kráčam sem a tam.
Nebo modré,
nohy mokré,
radosť v duši mám.
V tráve skáče malé vtáča,
perie v chladnej rose máča.
Z krásneho dňa od radosti
na hruške drozd spievať začal.
ČERVENÉ ODHODLANIE
Než by som mal v živote
päť minút sa hádať,
radšej by som bol ochotný
o päť minút skorej zomrieť!
