BOSÝMI NOHAMI
Bosými nohami putujem lúkami,
jemnými, sťa mraky pod modrou oblohou.
Unavenou hlavou myšlienky víria mi,
ako vtáci, zmätení letnou búravou.
Noha však chváli hebkosť chladnej zelene,
z hlavy mi vytláča myšlienky zmätené.
Na prekrásnom, sviežom a voňavom poli
nakoniec aj ja si všímam letnú trávu.
Trápim sa myšlienkou, či ju to nebolí,
keď šliapem nohami jej hebkú hlavu.
HVIEZDA Z NEBA PADALA
Hviezda z neba padala,
keď som sa díval za tebou,
ako do tmy odchádzaš.
Želal som si, aby si sa obzrela.
Ty si však ďalej kráčala
s hlavou k zemi sklonenou.
Prečo ma hviezdy nevypočuli?
Veď som si želal iba tak málo.
Nič viac, len aby si sa obzrela.
AŽ SA NA JAR...
Až sa na jar rozvinú
koberce lúčnych kvetov,
zabudneme na zimu.
Vezmem si ťa za ruku
do ríše hviezdnych svetov,
pod nebesia na lúku.
Na chrbát ťa pobozkám,
tam, kde ti rastú krídla.
Odletíš v nebeský chrám.
Vznesieš sa do ríše hviezd,
ja ostanem celkom sám
na rázcestí lúčnych ciest.
