Som tu ja,
si tu Ty.
Skúmame tajomnú knihu,
napísanú svetlom z ďalekej temnoty.
V spomalenom čase hovorí nám o tom,
čo sa dávno stalo,
aby sme chápali
čo sa stane potom.
A čo láska?
Láska nám však bola daná pre prítomnosť.
Milujeme teraz a nevieme, či budeme milovať zajtra.
Skúsenosti z minulosti nie sú nám nič platné.
Milujeme telo.
Oblé, voňavé a krásné, s jeho očami, vlasmi, hlasom, živé láskou,
posadnuté spoločnou túžbou po oplodňujúcom spojení,
z ktorého vzniká nový život.
A čo potom?
Čo potom, keď splníme svoju pudovú potrebu zabezpečiť život ľudstva na Zemi
a naša telesná schránka začne chátrať.
Čo potom?
Až potom objavíme v tele Ducha
s jeho krásou a schopnosťou uvedomiť si priestor a čas,
so schopnosťou skúmať samého seba,
spoznávať všeplatné milosrdné i nemilosrdné zákony vesmíru.
Až po otázku:
Prečo?
Prečo som tu, na tomto svete?
Čože?
Nie pre lásku, lež pre poznanie?
Ó, odpusť mi Bože,
že tak neskoro som spoznal Tvoj zámer.
Pochopil som,
že z tela bude raz prach a blato,
no Duch dá večný život
mne i Tebe.
V mene Teba, Otče,
v mene mňa, Tvojho Syna,
v mene nášho spoločného Ducha svätého.
Amen!
