PREČO?
Keď som sa narodil,
capla ma baba po zadku
a prikázala:
"KRIČ!"
Prečo potom celý život počúvam,
aby som bol ticho
a nevravel
nič?
NAJKRAJŠIA CHVÍĽA
Keď človek, ešte ako dieťa,
hodnotí svoj život krátky,
najradšej spomína
na pohladenie svojho otca, či matky.
Pre starého kmeťa
najkrajšia spomienka je iná.
Bola to chvíľa, keď zľahka po tvári
pohladila ho ruka jeho dcéry, či syna.
MATKA
Nájdi si chvíľu, chvíľočku,
no nie veľmi krátku,
zober si ceruzku
a kresli svoju matku.
Nehľadaj podobu,
kresli iba vrásky.
Do kedysi jemnej tváre
vryl ich neúprosný čas.
Ovíjajú ústa, oči, čelo
i pamäť stratenú,
križujú tú drahú tvár,
ako na oblohe blesky.