Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(11)
Rútim sa temným tunelom.
Pavučiny šľahajú mi do tváre,
míňam všetky okná,
nevšímam si oltáre.
Sem tam mŕtve podoby svätcov.
Čakám iba čo bude.
Všetko krásne stratilo sa
v malých bodkách na tmavej oblohe.
Letím medzi hviezdami,
nikoho nestretám,
nikto ma nečaká,
ani známi, ani neznámi.
Možno, až na konci Vesmíru
bude Boh, či niekto jemu podobný.
A možno nikto!
Potom sa opriem o stenu Nekonečna
a budem čakať na teba.
Celý zvyšok tvojho života
budem na teba myslieť.
Aj keď je možné,
že tiež neprídeš.
