Do zeme zasadil som prútik
a ukryl nádej v ňom,
že po rokoch z prútika
vyrastie mocný strom.
Snáď ma po rokoch
ten strom prežije,
blesky ho nezničia,
v plameňoch nezhnije.
Snáď po rokoch
z prútika vyrastie dub,
pod kôrou ukryje dievčine
hlavu, nohy i hruď.
Snáď po rokoch
ten strom niekto zotne
a vytuší, že v dube
krása žije potme.
Snáď po rokoch sochár
odstráni kôru a íverie,
prekrásnu dievčinu
zo stromu vyberie.
A po rokoch snáď,
ľudia sa budú kochať jej krásou,
tušiť však nebudú,
že jej tvorcom aj ja som...
