Predovšetkým, Slovenský rozhlas ani STV nemali nikdy súhlasiť s tým, aby vyberali za štát nejaké dane. To, čo my považujeme za podporu verejného rozhlasu a verejnej TV, sú vlastne dane za televíznu a rozhlasovú koncesiu. Upozorňujem, že je to daň! Tú má vyberať štát. Je to daň, stará ako staré je rozhlasové a televízne vysielanie. O prevádzku verejnoprávnych inštitúcií sa má starať štát tým, že z rozpočtu, ktorý je tvorený okrem iného tiež výberom daní, im vyčlení určité množstvo peňazí. Podobne, ako ich vyčlení na iné kultúrne, vedecké, školské, zdravotnícke, cirkevné, spoločenské, športové, či iné inštitúcie.
Rozhlas ani televízia nemajú žiadne právo vymáhať dane. Náplňou ich práce je čosi celkom iné. Majú sa starať o rozvoj národných kultúr v duchu kultúrnej politiky štátu. Nemajú na vymáhanie daní ani prostriedky, ani odborný personál.
Ak SR a STV s vymáhaním daní za štát súhlasili a potom zistili, že nie sú na to zariadení a zadali túto činnosť nejakej súkromnej firme, to je už omyl na tretiu.
Vymáhanie koncesijných poplatkov je úlohou daňového úradu. Bol na to zriadený a nie je dôvod, aby ho v tom zastupovali nejaké iné organizácie.
Ja, ako občan, žiadam vládu, aby uviedla veci na správnu mieru a vymáhanie daní z televíznych a rozhlasových koncesií nedávala do nekompetentných inštitúcií a už vôbec nie súkromným úžerníkom. Pochybujem, že sa tak v civilizovanom svete niekde inde deje.
