V tichom priestore Božieho mlyna, kde sa melú iba myšlienky a skutky, na krištáľovom kresle, vznášajúcom sa v oblaku anjelov-trónov sedel v ľudskej podobe ten, ktorého meno je nevysloviteľné. Po jeho pravici vznešený Archanjel Michael. Aj jeho zlaté kreslo sa vznášalo v oblaku anjelov-trónov. V bode, ktorý vytváral mystický trojuholník, na zlatom kresle vznášajúcom sa v oblaku anjelov-trónov, sedel múdry a krásny Archanjel Lucifer. Na strane trojuholníka, ktorý tvorila spojnica medzi Archanjelom Michaelom a Archanjelom Luciferom, na oblaku anjelov-trónov sa ticho vznášalo strieborno-zlato-krištáľové šesťmiestne kreslo. K nemu prichádzali Ježiš z Nazaretu, Juraj z Terchovej, Ján z Liptovského Mikuláša a Géniovia Lelahel, Damabiah a Menadel. Sadli si na šesťmiestne kreslo, potom prehovoril Archanjel Michael.
- Ježiš, Juraj a Ján! Sedíte v tomto Božom mlyne číslo 611 pred najvyššou spravodlivosťou, aby ste sa zodpovedali z rezignácie na svoje pozemské ideály. Ktorý z vás chce hovoriť prvý?
- Ja, pane! - vstal Juraj z Terchovej.
Prehovoril k nemu Archanjel Lucifer.
- Vysvetli nám teda, čo znamenala tvoja posledná veta pred smrťou: „Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!
- Áno, pane, vysvetlím. Celý svoj krátky život som od detstva veril v dobro, ktoré je v srdciach ľudí a prejavuje sa ich činmi a konaním. Ale videl som veľa zla u tých, ktorí spútali slobodu chudobného človeka. Pochopil som, že utláčaní potrebujú niekoho, kto by bránil ich práva. Nuž teda dal som sa na zboj, aby som právo zobral do svojich spravodlivých rúk. Zlo som trestal zlom, bral som peniaze tým, ktorí ich nakradli a rozdával tým, ktorí boli okradnutí. Mal som potešenie z toho, že môžem robiť radosť biednym. Bol som mladý a neuvedomil som si, že každý človek môže byť zlý a lakomý. Keď mi biedna starena nasypala pod nohy hrach, aby pomohla drábom zlapať ma a získať za to pár grajciarov, zronilo ma, že som sa dočkal zrady od tých, ktorým som vlastne pomáhal. V tú chvíľu pre mňa život stratil cenu. Unavený z márneho boja, oslabený zradou, nevidel som pokračovanie môjho života inak, ako v smrti, ku ktorej ma priviedli tí, ktorých som mal rád a ktorým som slúžil...
Juraj z Terchovej skončil, sadol si do kresla.
Pred sudcov sa postavil Ježiš z Nazaretu.
- Pane, aj ja by som chcel vysvetliť, prečo som tak náhle a možno nečakane rezignoval na život. Tiež som mal radosť z toho, že ideály lásky a dobra, ktoré som hlásal, nachádzali ohlas a okolo mňa bolo stále viac a viac mojich žiakov, ctiteľov a obdivovateľov. Bol som proti násiliu, pretože násilie medzi ľuďmi plodí zasa len ďalšie násilie. Mal som radosť, že priatelia pre môj pokojný boj ma uctievali a stále vo väčších a väčších davoch vítali všade, kde som sa objavil. Aj pri mojom poslednom vstupe do Jeruzalema na znak úcty pod nohy môjho oslíka hádzali kvety a palmové listy... Za necelý týždeň tie isté davy kričali pred Pilátom: „Ukrižuj ho!“ Jeden z mojich najbližších druhov ma zradil za obyčajných 30 strieborných. Druhý ma zo strachu zaprel, ostatní sa poskrývali. Zrútil sa predo mnou svet dobrých ľudí, ktorý som tak ťažko budoval. V tej chvíli smrť na kríži bola pre mňa vykúpením, lebo fyzickou bolesťou prekryla bolesť srdca a duše...
Ježiš skončil, sadol si a jeho miesto zaujal Ján z Liptovského Mikuláša.
- Pane, ja som síce nerezignoval na život, urobil som však niečo horšie, ja som rezignoval na svoje ideály. Sklamal som sa sám v sebe. Malý národ, z ktorého som vyšiel, veršami som burcoval k revolte. Keď som sa však sám dostal do väzenia, premohol ma strach. Zachoval som sa ako slaboch, ktorý je ochotný urobiť čokoľvek, len aby si za každú cenu zachrániť svoj biedny život. Fyzická bolesť, spôsobená mojimi väzniteľmi, ma príliš rýchlo priviedla k zrade ideálov, ktoré som dovtedy šíril a pre ktoré iní zomierali. Keď som sa dostal z potupného väzenia, stratil som úctu k sebe samému. Nemal som už silu vznešenými veršami bojovať za ideály, pre ktoré som nebol schopný obetovať vlastný život...
Ján z Liptovského Mikuláša skončil a posadil sa. Nastalo ticho, do ktorého prehovoril ten, ktorého meno je nevysloviteľné.
- Počuli ste Slovo! Archanjel Michael, Archanjel Lucifer, viem aký je váš názor, no aby bol, musíte ho vysloviť, aby sa vo zvuku Slovo stalo hmotou a bolo tak stvorené.
Prehovoril Archanjel Michael.
- Človek je krehké stvorenie, Pane. Často jeho fyzické telo neunesie záťaž ľudskej zrady a je to jedno, či cudzej alebo vlastnej. Koniec koncov, aj teba, Pane, zrada trápi. No iba ty vieš, prečo je súčasťou slobodnej vôle života, ktorého sám si tvorcom. Preto milostivo vzhliadni na Juraja, Ježiša i Jána. Daj im milosť zabudnutia, aby sa konečne mohli tešiť z všeobjímajúcej ničím nerušenej večnej nebeskej lásky.
Archanjel Michael skončil, po ňom prehovoril Archanjel Lucifer.
- Pane, poznal som už pri stvorení človeka tvoj zámer a vieš, že som s ním nesúhlasil. Ak si dal človeku slobodnú vôľu, nemôžeš ho trestať za to, že slobodne koná. Ani dar, ani trest od teba nevedie človeka k pravej viere a neusmerní ho natrvalo na jeho ceste večnosťou. Ja však viem, že ty netrestáš, aby si človeka učil a nedávaš dary, aby si upevnil jeho vieru. Viem, ako rozhodneš, preto tak, ako na počiatku, ani teraz s tebou nesúhlasím.
Potom ten, ktorý je bez mena, povedal.
- Juraj, Ježiš i Ján, opäť vás vraciam k vášmu pozemskému životu. Narodíte sa znova a znova, až kým sami, svojou slobodnou vôľou a úsilím poznania nepochopíte, prečo som stvoril človeka. Vás, Géniovia Lelahel, Damabiah a Menadel, žiadam, aby ste im bez Slova boli nápomocní vo všetkom ich rozhodovaní v každom živote od narodenia až po smrť. Pomáhajte im s pamäťou pri nadväzovaní súvislostí medzi minulosťou, prítomnosťou i budúcnosťou, aby boli schopní vývoja svojho i vývoja ľudstva. Juraj, Ježiš a Ján, vedzte, že tak, ako je kvapka vody potrebná pri vytváraní sily mora a more vracia silu kvapke vody, nech aj vy ste súčasťou ľudstva. Amen!
