PALO ČUPICÁK mal starú písanku, celú popísanú červeným “ingústom”. Nikomu nedal do nej nahliadnuť, pretože tam - vraj - boli tajné inštrukcie, ktoré boli dôležité pre hľadanie pokladov. Keď mal chvíľu voľného času, obyčajne v nedeľu poobede, listoval si v nej a lúštil, čo je v nej napísané. Stále hľadal niekoho, kto by s ním v noci šiel vykopať takzvaných "sedem zlatých synov", ukrytých v Čertovom jarku. Nikomu sa však nechcelo v tmavej noci kopať v ešte tmavšom lese.
Raz sa mu podarilo nahovoriť Vilmuša, aby s ním šiel o pol noci na Šibenice do poľa pod Častou hľadať zasa "katové poklady". V jednu noc, krátko pred polnocou, sa tam teda spolu aj vybrali.
-Vilmuš, ščúl si tutok klekneme a ty ma dobre očúvaj. Já budem nahlas čítat z mojéj písanky, ty budeš klečat za mnu a po každéj vete povíš "Ámen!" Móže sa stat, že na nás budu dolýhat šelyjaké tažkosci a pokušená, my si ale nebudeme nyčeho všímat. Aj keby jak bolo, já budem dál čítat. Mosíme šecko vydržat. Uvidzíš, nakonec sa nám zjavá velyké poklady a budeme taký bohatý, že nám bude závidzet celá dzedzina.
Vilmuš súhlasil. Palo Čupicák vybral z vrecka sviečku, zapálil ju a svietil si ňou do otvoreného zošita, z ktorého začal čítať akési nezrozumiteľné slová a vety. Vilmuš občas, keď si myslel, že veta skončila, povedal svoje "Ámen!"
No Palove čítanie nemalo konca. Vilmuša už boleli kolená. Zrazu dostal nápad. Rozpriahol sa a zozadu vylepil Palovi riadnu facku, pričom sám zakričal, ako by bol dostal tiež a hodil sa pritom na zem. Palo sa však ani len neobzrel, ale čítal o niečo rýchlejšie. Po chvíli mu Vilmuš v sprievode bolestivého výkriku vylepil ďalšie zaucho. Palo ale zasa nič nedbal, ďalej čítal. No keď dostal tretiu facku, zmenil na situáciu názor. Sfúkol sviečku, zatvoril písanku, vstal a vyzval aj Vilmuša.
-Vstávaj Vilmuš, ideme domo, nenecháme sa len tak, pre nyšt za nyšt fackuvat. Keby fackuvaly len mna, mne by to nevadzilo, ale ide mi o teba. Podme friško preč, aby zme nejakú ešče nezlýzly.
Škoda, že Palo Čupicák nevydržal "šelyjaké to pokúšaný" vyšších mocností. Ktovie, možno by boli s Vilmušom prvými v Častej, čo by boli kedy nejaké poklady našli.
