Raz večer - pán doktor práve večeral - ho vyrušil jeden z pacientov, že sa vraj oparil pri vyváraní repy pre svine. Lamoš mu to hneď ochotne a riadne ošetril a popri svojej práci so záujmom počúval farbisté rozprávanie o tom, ako sa to stalo. Potom o tom všetkom napísal podrobnú správu pre závodného lekára, aby mohla byť pacientovi priznaná práceneschopnosť. Na záver sa pacient chcel zavďačiť svojmu doktorovi za jeho pomoc a ochotu, slušne poďakoval, vybral z vrecka pokrkvanú päťdesiatkorunáčku a ponúkal ju doktorovi za jeho unuváciu.
- Velyce pekne vám dekujem pán dochtor a nate, veznyte si, nech ste aj vy z néčeho živý.
- Len si nechajte peniažky pre seba, - odmietol doktor Lamoš finančnú úplatu svojho pacienta. - Radšej si dajte skoro do poriadku ten svoj vercajch na pálenie slivovice, čo vás skoro o ruku pripravil, aby vám to opäť nebuchlo. A potom, až to bude dobre fungovať, môžete mi občas jednu fľašku venovať, aby som mal aj ja na dezinfekciu nástrojov. Ja vám zasa poviem, či v tom nemáte metanol, aby ste náhodou po tom vyváraní repy ešte aj neoslepli...
Inokedy zasa strýco Held si tiež boli dať Lamošovi ošetriť palec - na suchej pokožke sa im vytvorila prasklina a začala hnisať.
- A ináč ako, stará stále frfle? - popri ošetrovaní palca, spýtal sa doktor Lamoš pacienta.
- Pán dochtor, tá keby prestala frflat, hnet by som vám jú mosél donést ukázat, lebo by som si myslél, že sa jéj néčo stalo z nerváma. Predstafte si, poslednú dobu mi furt brúsi uši, že aby som kúpil televízor. Ale povedzte my - načo? Šak ona je taká slepá, že na dvore nerozezná slépku ot kohúta. Choda by som ten televízor kúpyl, ona by v ném aj tak hovno vidzela. Tak som si povedál, že sa na to vyserem.
- Ľahká pomoc! - vycítil svoju príležitosť doktor Lamoš, ochotný rozdávať svoje rady kedykoľvek a komukoľvek. - Máte doma staré rádio?
- Mám, čo by som nemál. Ale nefunguje. Už roky je vyhodzené medzi ratatúrama na húre.
- To je ono! Zoberiete to staré rádio a na vrchu vyrežiete pílkou dieru. Kladivom vytlčiete sklíčko, čo sú na ňom napísané stanice, aby bolo dobre vidno dnu, do rádia. Starú potom posadíte do fotelky, pred ňu na stolík položíte rádio, dáte dolu gate, sadnete si na vyrezanú dieru a začnete srať. Spokojnosť bude obojstranná: vy budete na všetko srať a stará bude hovno vidieť. Pritom náklady budú neporovnateľne menšie, než keby ste kupovali nový televízor.
Či strýco Held počúvli radu doktora Lamoša, to neviem. Ale v šenku sa o tom rozprávalo ešte dlhé roky po smrti oboch…
