- Nech hodí kameňom iba ten z vás, ktorý je bez hriechu!
Dav zmĺkol. Z rúk ľudí kamene pomaly vypadávali na zem. Predstavte si, v dave nebolo jedného, čo by bol bez hriechu.
To bola príležitosť pre mňa.
- Pustite ma, ja hodím!
Predral som sa cez dav, zodvihol som zo zeme kameň a vtedy ma Najvyšší upozornil.
- Ak si bez hriechu, hoď. No ak máš hriechy, za každý hodený kameň dopadnú na teba dva.
- Som bez viny, uhni!
Najvyšší sa rozplynul v povetrí.
Ja som sa rozohnal a hodil som kameň. Bol som úspešný. Trafil som previnilca do ramena. V tú chvíľu však začali na mňa padať kamene. Ale keby dva! Padala ich celá hromada. Že by som mal toľko hriechov? Teda, to som si o sebe nemyslel...