Strýco Soldán pri obsadzovaní postáv do každoročne sa opakujúcich pašiových hier mali totiž neustále problémy s postavou Krista Pána. Keď spieval Janči Gregor, do roka zomrel. Keď sa to namiesto neho naučil Ferdiš Kolek, tiež do roka zomrel. Namiesto neho nastúpil jeho brat Berto Kolek, ten tiež do roka zomrel. Ďalšieho si strýco Soldán vybrali Náca Bošmanského. Ten však ponukou nebol nadšený.
- Né, že by to pre mna nebola čest, spívat v pašijách Krista Pána, ale rovno ci povím, mne sa umret ešče nesce. Konec koncóf, Kristus, ket umrél, mál tricet tri rokóf a já už mám nad štyricet. To by ho mál spívat taký starý somár jako já? Né, to neprichádza do úvahy, já si scem ešče trošku požit. Vyber nejakého mladého zasrana, čo ešče nemá tolko hríchof, aby to bolo trošku patričné...
Nuž, čo ostávalo strýcovi Soldánovi. Museli hľadať ďalej. Nakoniec sa zadívali na susedovho Jožka Strelku. Zastavili ho na ulici.
- Počúvaj, Jožinko, mne sa vidzí, že ty máš dobrý hlas. Zaspívaj ááá!
- Áááááá! – poslušne Jožko zaspieval.
- No vidziš, nemýlyl sem sa. Večér sa umy, daj si bílu košelu a prindzi o takéj šéstej do kostela. Budeš v pašijách spívat Krista Pána, mosím ca to naučit.
- Já mám spívat Krista Pána? – zhrozil sa Jožko. - To mi mamenka nedovolá.
- Prečo by ci to nedovolyly, šak su to pobožná žena. Budu mat z teho len a len radost.
- Nedovolá, lebo celá dzedzina len o tém hovorí, že každý jeden, čo spíval v pašijách Krista Pána, ten do roka umrel.
- To su somariny! Gdo také sprostosci móže vykládat? Snád by si temu neveríl?
- Ale je to pravda! Šak si to zeberte, jak išly jeden po druhém...
- To nemóžeš s tým spájat, - nedali dohovorit Jožkovi strýco Soldán. - To boly šecko starí capi, boly by umrely aj bez teho. Ale ty si mladý a zdravý, ty prežiješ aj Krista Pána!
Nakoniec sa teda akosi dohodli.
O šiestej večer v kostole pri organe začali hrať pasáže, ktoré Jožko mal spievať. Išlo mu to celkom dobre. O týždeň sa mohli začať skúšky celého dedinského zboru.
Jožko to bral celkom vážne. Už o piatej sa začal kúpať, mama mu vyžehlila košeľu. Bolo desať minút po šiestej, keď ho konečne s plačom vyprevadila do brány.
- No, teda ic! Daj si tam pozór a len mi neumri!
V kostole už panovala nervozita. Strýco Soldán sa tvárili, ako by študovali partitúru, ale nervózny boli tiež.
Jožko, ktorý už vystupoval hore schodmi na chórus, počul, ako sa všetci hlasito o ňom rozprávajú a dohadujú sa, či náhodou neumrel skôr, ako vôbec začal Krista Pána spievať. Vtedy sa zastavil na schodoch a z plného hrdla zaspieval jednu svoju áriu z pašií.
- Koooohoó hľadááááááte?
Do schodišťa vpálili strýco Soldán a zrevali na neho, že sa to ešte pol minúty nieslo v celom kostole.
- Teba, ty hovado Kristové! Kukny, šak šeci len na teba čekaju, zasran jeden! Ze šeckých to máš najblýž, len cez cestu, a si tu posledný. Keby sem ca nepotrebuvál, tak ca rovno zabijem! Chmulo jeden! Podme!
Skúška dopadla výborne. Jeden zo starších spevákov, Ipišo, strýca Soldána .verejne pochválil.
- Dobrého Krista si našól, Caletka je Kristus jako vyšitý. Len aby nám do Velkéj noci neumrél!
- Kuš, ty somár sprostý! – zahriakli ho strýco Soldán. – Ešče my ho odplašíš a móžeme ít z našíma pašijáma do kelu!
Našťastie, Jožko sa odplašiť nedal. Celkom sa mu umelecká popularita páčila. Bolo mu však divné, že ho strýco Ipišo nazval Caletkom. Keď sa po skúške pred kostolom rozchádzali, musel sa ho na to spýtať.
- Strýco, prečo my hovoríte, že Caletka?
- To nevýš, že zme tvojému nebohému tatkovy hovorily Caletka?
- Né, nevým. A prečo?
- Ná šak ón, jako náš šéf, ket ešče mál stolársku dýlnu, dycky si z domu donésol ve flaške víno a k temu zajídal caletku. Vašá mamenka mu jú upékly z cesta, keré jéj ostalo, ket pre vás, dzecká, šak vás bolo ale šest, robila buchty. Šeci zme mu hovorily Caletka. Ale pred ným né, šak to ból náš majster. Jak si tak zajídal z caletky a z flašky to glgom vína zapíjal, hovoríval sem mu: „Éj, majsterko, dál by sem si z tých omrvinék za dva glgy!“ Tvój tatenko mi odpovedaly: „Pritlač na desky, možno ci néčo z ných vyteče“...
Pašie dopadli dobre. Jožko Caletka neumrel a pašije spieval niekoľko ďalších rokov. A keď niekto z apoštolov náhodou zomrel, Caletka spieval i za neho. Nakoniec spieval okrem ženských postáv všetko, lebo spevákov už akosi nebolo. Strýco Soldán ho brali i na pohreby. Ako postupne starší speváci umierali, nakoniec spieval Caletka na pohrebe aj strýcovi Soldánovi.
