Príbeh sa skutočne odohral v časoch prvej republiky.
V chudobnej rodine mali rodičia osemnásťročnú dievku, vhodnú na vydaj. Rozhodli sa, že ju musia zbaviť chudoby, našli jej ženícha, povolaním notára. Bol síce o 15 rokov starší a už aj plešatý, ale človek to bol dobrý. Prišiel na prvé stretnutie do rodiny, aby sa mohli budúci manželia zoznámiť. Po jeho odchode dievčina bola nešťastná, jej budúci manžel sa jej vôbec nepáčil. Rodičia ju ale presvedčili, uznala ich dôvody a nakoniec sa presalen konala svadba. Za krátky čas sa im postupne narodili aj dve deti. Ale napriek tomu, mladá žena si na svojho manžela stále nemohla privyknúť. Síce, muž sa o svoju mladú ženu veľmi staral, no mal v sebe akýsi druh nepokoja, ktorý sa prejavoval príliš častým upozorňovaním na drobnôstky v konaní jeho mladej ženy. Ako napríklad, prečo položila lyžičku na tanier a nie vedľa taniera, prečo mokrú útierku zavesila tak, že sa dotýkala steny a podobne. Nakoniec to dospelo k silnému odporu mladej ženy ku svojmu manželovi. Notár bol z toho nešťastný, ale skonštatoval, že si lásku svojej ženy nezískal. S rozvodom teda súhlasil a na radu priateľov sa dal preložiť na samý východ republiky. Vyše 25 rokov odtiaľ posielal svojej bývalej žene takmer všetky peniaze, ktoré zarobil, aby mohla vychovávať ich deti. Sám žil v najväčšej skromnosti, ba dalo by sa povedať v chudobe. Jeho žena bola dobrou gazdinou, z jeho peňazí riadne vychovala ich dve deti. Nemíňala na zbytočnosti, ba niečo i našetrila. V listoch informovala bývalého manžela o všetkom, čo sa dialo v jej domácnosti. Vedela oceniť jeho šľachetnosť a aj poďakovať sa mu za jeho pomoc. Až sa tak v dlhej odlúčenosti na diaľku medzi nimi predsa len vyvinulo akési priateľstvo.
Prišiel čas notárovho odchodu do dôchodku. Nastali pre neho krušné chvíle, pretože nikdy na seba nemyslel, nič si nenašetril. Vlastný dom si nepostavil a erárny byt musel prenechať svojmu nástupcovi v úrade. Zdôveril sa v liste o svojich problémoch aj svojej bývalej žene. Tá ho nakoniec pozvala, aby dôchodok prišiel tráviť v spoločnosti svojich detí. Notár prijal jej ponuku a hoci boli so svojou ženou rozvedení, ešte asi 15 rokov žili spolu s deťmi vo vzájomnej zhode a porozumení.
