Keď mala moja dcéra ešte len necelé dva roky, jedného dňa predzvesť zlého počasia nás prinútila zdržiavať sa doma. Zrazu sa vonku zablesklo a hneď na to riadne zahrmelo. Dcéra na mňa uprela spýtavý pohľad: „Čo to?“. Zobral som ju na ruky, postavil som sa s ňou k oknu, ukázal som jej mohutné búrkové mraky, ktoré vietor naháňal po oblohe. „Pozri,“ – vysvetľoval som jej, - „mraky na oblohe sa naháňajú a zrazili sa. To urobilo bum-bác!“ Videl som na nej, ako ju moja teória hrmenia zaujala a podnietila jej fantáziu. Uvažovala o novom poznatku a prijala ho. Keď sa znova zablesklo spozornela a čakala na hrmenie. Keď sa za pár sekúnd hrmenie ozvalo, moja dcéra mi zopakovala teóriu zrazenia sa oblakov na oblohe.
V ľudových rozprávkach rôznych národov sú tisíce takýchto teórii javov a vzťahov, ktoré deťom pomáhajú podnecovať fantáziu. V rozprávkach sa lietalo dávno pred vynájdením prvého lietadla. Hrdinovia rozprávok už dávno komunikujú ľudskou rečou so zvieratami, hoci niečo podobné zatiaľ nikto nedokázal. Kone lietajú, živá voda vracia život mŕtvym. Stolček sa sám prestrie a ponúka jedlo, obušok sám potrestá nepoctivcov, z malého mešca sa sypú zlaté dukáty… Koľko takýchto podnetov prešlo z detskej fantázie do dospelých hláv. Napríklad Ikarov pokus o lietanie sa preniesol určite aj do fantázie Leonarda da Vinciho, ktorý sa vážne zaoberal myšlienkou zostrojiť lietajúci stroj. Nech boli predstavy starých Grékov akokoľvek rozprávkové, dnes majú prví ľudia za sebou lety na mesiac. Medzi Leonardom da Vinci a konštruktérmi dnešných raketoplánov bolo tisíce ďalších, ktorí udržiavali a zväčšovali nádej, že lietať raz bude možné.
Zo svojho detstva si pamätám, ako sa dospelí rozprávali o siamských dvojčatách, ktoré sa narodili kdesi na Ďalekom východe. Nikdy som dovtedy o takom niečom nepočul, nikdy som siamské dvojčatá nevidel. Po rokoch som v starom kalendári našiel môj obrázok z detstva, na ktorom bola nakreslená postava s dvomi nohami, s dvomi rukami a s dvomi hlavami. Vedľa toho bolo nakreslené lietadlo s dvomi trupmi, ktoré mi zrejme vtedy najviac pripomínalo siamské dvojčatá. Za vojny také lietadlá lietali, videl som ich na vlastné oči tiež. Znalosť ich tvaru ma zrejme naviedla k predstave siamských dvojčiat. Kresba mi pomohla rozvinúť fantáziu a zreálniť nepoznané.
Aký druh fantázie a predstavivosti pomohol Nielsovi Bohrovi dospieť ku konkrétnej podobe najjednoduchšieho atómu vodíka?
Útla knižočka Alberta Einsteina o jeho teórii relativity obsahuje iba jeden matematický vzorec e = mc². Všetko ostatné je rozprávanie, ktoré má vyburcovať čitateľovu fantáziu k predstavám vedúcim k pochopeniu dovtedy nepredstaviteľného pohľadu do hlbín vesmírneho priestoru.
Kalifornský psychológ Robert Ornstein ako prvý a po ňom mnoho iných psychológov dokázali, že ľavá polovica mozgu slúži analyticko-logickému mysleniu, kým pravá polovica zodpovedá za umelecký talent. Ako by mozog rozdeľoval ľudí podľa ich schopností využívať jednu alebo druhú hemisféru na vedcov a umelcov. Nikto však nedokázal, že človek nemôže používať obe polovice mozgu. Veď už spomínaného renesančného génia Leonarda da Vinci spokojne si môžu privlastňovať rovnako vedci, ako aj umelci.
Renesanční umelci maximálne obohatili umenie o poznatky svojho vedeckého bádania. Objavom a priam vedeckým prepracovaním teórie perspektívy sa im podarilo rozvinúť aj výrazové možnosti umenia. Rovnako to bolo aj so skúmaním ľudského tela, kedy sa usilovali poznať jeho realistickú podobu poznaním svalstva, kostry a vnútorných orgánov.
V novodobej histórii vieme o výnimočnom vzťahu popredných vedcov k rôznym druhom umenia. Albert Einstein vedel vynikajúco relaxovať hrou na husle. Albert Schweitzer bol dokonca uznávaným interprétom organových skladieb. Nespočetné množstvo vedcov pochopilo, že keď ich vedecké analyticko-logické myslenie zastane v slepej uličke, treba využívať druhú umeleckú polovicu mozgu s jej schopnosťami intuitívneho a fantazijného nazerania na svet.
Na druhej strane aj novodobí umelci, keď sa vo svojej oblasti potrebujú posunúť dopredu, hľadajú inšpiračné zdroje v najnovších vedeckých poznatkoch a objavoch. Za vedcami po špičkách vstupujú do novootvorených tajomných komnát mikrokozmu i makrokozmu, kde nachádzajú nielen nové inšpiratívne prostredie, ale aj najnovšie posuny logiky do nových dimenzií nášho neustále sa meniaceho života.
