Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(28)
V mojom veku mi to už tak neprekáža, preto sa môžem priznať - spávam s ňou – s mojou pamäťou. Ráno sa zobudím a neviem nič, lebo moja pamäť ešte spí. Musím ju teda zobudiť.
- Počuj, stará, spíš?
- Pravdaže spím, neotravuj!
- Nevieš, čo chcem?
- Hľadáš okuliare.
- A nevieš, kde sú?
- Čo si slepý, veď ich máš na nose! Vravela som ti, aby si neotravoval, mne sa chce ešte spať. Zober si včerajšie noviny, choď na záchod a daj už pokoj.
A ja tak urobím, ako ona povie. Nech si len pospí. Lebo pamäť si treba chrániť nadovšetko. Idem ja na ten záchod...
Len som zabudol, čo si to tam mám zobrať...
Ale čo, zoberiem si včerajšie noviny a basta!
