Aj dnes prišlo k takej udalosti a archanjel Michael hneď predstúpil pred Najvyššieho s prvými rozporuplnými informáciami.
-Môj Pane, netuším, čo sa mohlo stať. Vôbec sme v tomto prípade nemali naplánované tak včasné úmrtie...
Najvyšší bol práve sústredený na rekonštrukciu pozemských pokusov s inžinierskymi opravami DNK.
-Milý Michael, neruš ma teraz malichernými problémami. Oboznamujem sa s najnovšími poznatkami pozemských vedcov.
-Pane, to nie sú malicherné problémy. Zomrelo dieťa, ktorému to podľa všetkého nebolo súdené. Myslím, že by sme to mali prešetriť.
Najvyšší spozornel, pozrel sa na archanjela Michaela.
-Vravíš, že mu to nebolo súdené?
-Hej. Generátor prvých informácií mi signalizoval, že chlapec menom Janko pri prechode lávkou cez rieku Gidru náhle spadol do rieky...
Najvyšší nenechal dohovoriť archanjela Michaela. Skočil mu do reči a ostro sa ho spýtal.
-Kto ho mal ochraňovať?
-Mladučký anjel strážny Lukáš. Nemá ani dvesto rokov... - snažil sa ho predom ospravedlňovať Michael.
-Okamžite ho predvolaj, vypočujeme ho! - nariadil Najvyšší a opäť sa začal zaujímať o rekonštrukcie pokusov s ľudskou DNK.
Archanjel Michael sa sústredil na vyhľadanie anjela Lukáša. Svojimi telepatickými schopnosťami ho objavil na brehu potoka. Plakal pri mŕtvom tele chlapca Janka. Rýchlosťou myšlienky sa objavil pri ňom.
-Toto si odskáčeš! - vyhŕkol na neho.
-Nie je to moja vina! - ohradil sa anjel Lukáš.
-Tvojmu chránencovi podľa osudu nehrozila smrť. Prečo a ako zomrel, to budeš musieť vysvetliť Najvyššiemu. Poď!
Michael vzal Lukáša za ruku a opäť sa rýchlosťou myšlienky spolu presunuli k Najvyššiemu.
Najvyšší už sedel za tlstou knihou osudu, práve sa pustil do štúdia spisov malého pozemšťana Janka. Stačil prečítať necelú prvú stranu jeho života, keď sa strážny anjel Lukáš a archanjel Michael pred ním objavili.
-Ako si si to plnil svoje strážne povinnosti?! Vari nevieš, že pre malé deti je prechod cez lávku nad riekou veľmi nebezpečný? Ako si mohol nechať ho utopiť sa? - vychŕlil Najvyšší na mladého strážneho anjela svoje výčitky.
Lukáš sa však nezľakol. Pokojne odpovedal na otázky Najvyššieho.
-Môj Pane, ja som si dobre plnil svoje strážne povinnosti. Ja som chybu neurobil. Bol som pri Jankovi, keď sa mu náhle podlomili kolená. Obomi nohami bol ešte na lávke, keď som ho zadržal v náručí. Ale v tej chvíli bol už mŕtvy.
-Ako to?! Bol už mŕtvy?
-Ako som povedal, Pane. Aj mne to bolo divné, tak som sa pozrel na genetický kód jeho DNK a ako som predpokladal, našiel som v ňom chybu.
-Ty sa tomu rozumieš? - spýtal sa Najvyšší.
- Už dlhšie ma to zaujíma. Sledujem o tom všetko, čo doteraz pozemšťania pri výskume DNK zistili.
-Akú chybu si objavil?
-Zistil som, že na tisícsedomstotridsiatejprvej a tisícsedemstotridsiatejdruhej pozícii došlo k nesprávnemu kontradikčnému zadaniu pre činnosť srdečného svalu, čím sa činnosť srdca okamžite zablokovala a nebolo možné ju nijako obnoviť...
Anjel Lukáš sa na chvíľu odmlčal. Najvyšší so zamračenou tvárou uvažoval nad jeho slovami. Archanjel Michael vôbec nerozumel tomu, o čom Lukáš rozprával.
Keď ani Najvyšší, ani archanjel Michael nič nevraveli, pokračoval teda strážny anjel Lukáš.
-Pane, za kvalitu DNK v každom človeku zodpovedáš ty! Ja som s tým nemohol nič robiť.
Najvyšší ostrým pohľadom pozrel na Lukáša.
-Chceš povedať, že ja som zodpovedný za Jankovu smrť?
-Áno, Pane! Rovnako, ako si zodpovedný za smrť ktoréhokoľvek človeka na Zemi. Tá je určená kvalitou genetického kódu DNK, ktorý každému pozemšťanovi vložíš do tela práve ty pred jeho narodením. To je predsa jeho duša.
Najvyšší sa zamyslel a začal sa pomaly prechádzať okolo stola na ktorom ležala otvorená kniha osudu. Archanjel Michael nevedel posúdiť o čom práve premýšľa. Anjel Lukáš však pohľadom visel na Najvyššom, ako by čakal od neho dôležité rozhodnutie.
Po dlhom mlčaní konečne Najvyšší prehovoril.
-Lukáš, opravím knihu osudu pozemšťana Janka, ak budeš súhlasiť a budeš ochotný vstúpiť do jeho tela...
-Rád tak urobím, môj Pane! - skočil do reči Najvyššiemu anjel Lukáš a hneď aj pokračoval. - Dovoľ mi však najskôr skontrolovať a opraviť celý genetický kód jeho DNK.
-To je aj moja podmienka! - odsúhlasil Najvyšší Lukášovu požiadavku a pokračoval. - Do tvojej DNK vložíme všetky moje i tvoje vedomosti o tom, ako by mal vyzerať genetický kód naprosto fyzicky i inteligenčne zdravého pozemšťana. Určite vieš, že produktívny vek človeka môže dosiahnuť až 270 rokov pozemského života. Ty privedieš ľudstvo k tejto jeho vytúženej méte.
-Môj Pane, to však nevídane zasiahne všetky oblasti pozemského života. Bude sa meniť filozofia rodiny, kvalita vedeckého výskumu i umenia...
-Áno, Lukáš, - pokračoval Najvyšší v Lukášovych úvahách - genetika bola doteraz trinástou komnatou, o ktorej som dlho uvažoval, či ju mám naplno ľudstvu otvoriť alebo nie. Vidím však, že niektorí pozemšťania tak úspešne prenikajú do jej tajomstiev a zákonitostí, že som tým sám prekvapený. Viem, že mnohí ľudia sa genetiky boja. Sú jednotlivci, ktorí uvažujú o jej zneužití, ale genetika musí dostať prudký impulz k jej správnemu nasmerovaniu. Preto ťa chcem poslať na zem ako človeka, ktorý nasmeruje rozvoj genetiky progresívnym smerom. Genetika musí smerovať k naplneniu túžob každého pozemšťana prežívať šťastný život v zdravom tele so zdravým myslením, s túžbou po vedomostiach a s túžbou po dialógu so mnou o všetkých otázkach života a smrti. Nastáva čas mojej radosti zo života na Zemi...
*****
Rodičom chlapca Janka sa ako blesk priniesla správa o páde ich syna do rozvodnenej riečky Gidry. Obyvatelia celej dediny okamžite sa vydali hľadať jeho mŕtve telo popri toku. Našli ho neďaleko, vyplavené na brehu. S prekvapením však zistili, že chlapec dýcha. Tí, čo videli jeho pád z lávky do vody, to považovali za zázrak, ale všetci sa úprimne radovali, že Janko žije.
Všetko porozprávali aj staručkému dedkovi Miškovi, ktorý - kým všetci chlapca hľadali - sedel na lavičke pred domom a úprimne sa modlil za jeho spásu.
-Éj, Pán má s Jankom asi veľké plány, keď ho nenechal zomrieť! - poznamenal dedko a ďalej sa v duchu modlil za zdravý a dlhý život svojho vnuka.
