Vzal som kosu, trošku ju prešiel osličkou, riadne som si napľul do dlaní a pustil som sa do toho. Keď som skosil prvý štvorcový meter, zastavil som sa v práci, utrel som si z čela prvé kvapky potu a uvažoval: mám za sebou prvý štvorcový meter. Odhadujem, že som ho pokosil približne za jednu minútu. To znamená, že našu lúku v strmom svahu, ktorá má asi 900 štvorcových metrov, by som mal pokosiť za 15 hodín. To je veľa. Musím si zistiť, koľko mi skutočne trvá pokosenie toho metra štvorcového. Pozrel som sa na hodinky, vyčkal, kým sekundová ručička došla na dvanásťku a začal som kosiť druhý štvorcový meter. No, prosím! Iba 15 sekúnd. Čiže mal by som to mať hotové za 3 hodiny a 45 minút. To je ale hlúposť, tak rýchlo to neurobil ani môj svokor, a ten vedel kosiť podstatne lepšie ako ja.
Môj otec kosiť nevedel. Bol murár, rovnako, ako jeho predkovia. Keď kosil trávu na našom dvore, skosený trávnik bol iba taký ošklbaný.
Svokor kosil od detstva. Vedel kosiť ako holič, jeho kosenie by sa dalo prirovnať k holeniu. Ešte v sedemdesiatke tých 900 metrov štvorcových dokázal pokosiť za jeden deň. Keď prichádzal čas kosenia, chodil nakúkať cez ploty do susedných záhrad, či už niektorý zo susedov nezačal. Všetci tak nakúkali. Ak niektorý konečne začal, do večera mali pokosené všeci.
Keď som sa priženil, ponúkol som sa svokrovi s kosením mu pomôcť. Bol rád, no asi mu môj výkon veľkú radosť neurobil. Márna vec, začínať s kosením v pozdnom veku nemohlo zo mňa urobiť šampióna. Rovnako to bolo aj s mojim švagrom. Tiež prišiel do rodiny bez "patričných" skúseností s kosením. Po našom kosení nás svokor pochválil, no keď si myslel, že to nevidíme, "zrovnával" po nás nerovnomerné hrbaté strnisko.
Svokor seno nepotreboval, vždy mal zabezpečený odbyt. Za vzorne usušené seno získal niekedy aj 600 korún.
Susedia, starí kosci, postupne po jednom odchádzali na onen svet. Nakoniec nás nechal napospas aj svokor. Nechal nám však vo vnútorných hodinách zakódované dva termíny kosby: jarného sena a jesenných otáv.
Naše seno je asi v širokom okolí najdrahšie. Mňa cesta autom vyjde približne na tisíc korún, švagra asi na päťsto. Za prvý deň kosenia si znivočíme naše "intelektuálne" telá. Pokosenú trávu celá rodina tri dni sušíme, obraciame, chránime pred dažďom, po daždi zase rozhadzujeme, dosúšame.
Nakoniec, vzorne usušené seno dáme do krásnej kopy, závoláme z tretieho domu suseda, pána Klusta, ten príde s vidlami, s malou plachetkou a malým psíkom, na trikrát seno odnesie domov a dá nám za to králika bez "kožucha". Naše manželky králika upečú na smotane a pri obede ho spoločne zjeme. To býva záver našej jarnej kosby sena, či jesenných otáv.
Je tretí deň môjho kosenia, nedeľa 13:00, práve som dokončil tohtoročné kosenie sena. Trvalo mi to - s prestávkami - 31 hodín. Jeden štvorcový meter som teda v priemere urobil za 2 minúty. Výkon poslednej hodiny bol jeden štvorcový meter za 15 minút. Keby som týmto výkonom mal pokosiť celých 9OO štvorcových metrov, bolo by to zhruba deväť a pol dňa.
Hneď po obede, hodinu po skončení kosenia, bez toho, aby som si mohol dať klasických "dvacet", sme museli rýchlo dávať seno do kôpok, blížila sa búrka. Aj sa priblížila. Lialo ako z konve, trieskalo ako z dela. V neďalekej dedine z toho aj horelo. V noci dážď pokračoval.
No ráno bola obloha ako vymetená. Čistý modrý plech. Keď príroda trochu obschla, pokosené a zvlhnuté seno sme rozhodili, aby sa mohlo preschnúť. Do večera, kým sme seno opäť dali do kôpok, stihli sme ho dvakrát obrátiť. Večer prišiel čas ísť za pánom Klustom, aby som mu oznámil, že seno je pripravené na odber. Dopredu mi bolo ľúto, že túto radostnú novinu si tragicky odnesie jeden z jeho králikov.
Bál som sa zbytočne. Pán Klusta mi rovno oznámil, že seno neberie. Včera si vraj manželka zlomila nohu v bedernom kĺbe, on chodí do práce, dcéra tiež, o králiky sa nemá kto starať, bude ich teda musieť všetky pozabíjať a dať do mrazničky...
Ale inak bol deň pekný.
Na druhý deň, v utorok, rozhodili sme siete na záujemcov o seno. Koníčkari za riekou by brali, no nemajú ho kde uskladniť. Zoologická záhrada má tiež záujem, ale aj veľa ponúk od senomajiteľov, seno by si mohli odviezť za tri-štyri mesiace, teda až koncom septembra.
To nie je zlý termín, mohli by sme dovtedy stihnúť aj otavy.
Dcéra Martinka sa však prejavila ako vynikajúci predajca. Stretla známeho a toho presvedčila, že to je najlepšie seno v širokom okolí a jeho cena je bezkonkurenčná. Záujemca si prišiel po seno a máme pevný prísľub, že do jesenných otáv vychová pre nás králika a navyše pridá aj niekoľko slepačích vajíčok. Dobrý kšeft! Nie?
