Kamerové skúšky mali vždy začať o 14-tej hodine, no z rôznych objektívnych príčin takmer vždy sa začiatok omeškal, niekedy aj o pol hodiny.
- Stavím sa o fľašu šampanského, že kamerové skúšky zajtra nezačnete presne o druhej! - provokoval nás majster Gregor, keď sme sa v noci deň predtým lúčili po ťažkom dni.
- Platí! - odsúhlasil stávku režisér, aby si to náhodou vyzývateľ nerozmyslel.
- Vy, ako režisér hádam by ste aj mohli začať, ale kamery a kameramani nebudú načas pripravení.
- To čo sú za pochybné reči? - ozval som sa za celý štáb už aj ja. - Začneme presne o druhej, aj keby tragače z neba padali.
- Ja to šampanské budem mať, ale keď nezačneme presne o druhej, vôbec ho neotvorím! - vyhrážal sa pán Gregor a odchádzal zo štúdia, ako by si bol svojou výhrou istý. Od dverí sa ešte otočil a so zdvihnutým ukazováčkom prizvukoval.
- Ale nejde o obyčajné šampanské! Musí byť "savjetskoje igristoje" ! Také obyčajné mi nechutná.
- Vám, majstre to môže byť jedno, lebo vy ho piť nebudete!
- Ha, ha! - ironicky sa zasmial od dverí "majstre" a už ho nebolo.
Režisér hneď začal školiť techniku i štáb. Aby sme stávku vyhrali, musel zabrať každý. Hádam aj o polhodinu skorej boli vtedy na "pľaci" nielen technici, kameramani, zvukári a osvetľovači, ale aj šepkárka, bufetárka a hasiči. Ba aj pán Gregor prišiel skôr, aby v pokoji stihol maskovanie.
- Päť minút pred druhou prosím všetkých na pľac! - vykrikovala asistentka réžie už desať minút pred druhou.
- Vo voze ste pripravení?
-Technika, zvuk a strih pripravení! - ozvalo sa z voza.
- Môžeme štartovať? - posledná otázka režiséra.
- Záznam beží! - zahlásila technika.
- Pán Gregor, je tri minúty pred druhou! Záznam beží: O TRI SEKUNDY ŠTART!!!
Zaznamenávaná scéna nebola príliš dlhá, bol to vlastne monológ majstra Gregora. Nepomýlil sa ani v jednom slovíčku. Všetci pracovali s maximálnym sústredením. Všetko bolo zaznamenané asi po piatich minútach.
- STOP ZÁZNAM!!! - zavelil režisér. - Máme to v kufri, majstre! Ako si všetci dobre pamätáme, včera ste tu spomínali "savietskoje igristoje"!
Pán Gregor mlčky siahol do stola v dekorácii, odkiaľ vytiahol dve fľaše pravého sovietskeho šampaňského. Zrejme si ich tam ukryl ešte predtým, ako sa šiel namaskovať. Položil fľaše na stôl.
- Vážení, ja vám všetkým veľmi pekne ďakujem. Tým pádom ja som pre dnešok skončil a môžem uháňať do Trnavy na futbal. Ešte raz vám všetkým patrí moja vďaka za fantastický pracovný výkon, bez ktorého by sa ľahko mohlo stať, že by v Trnave chlapci k vôli môjmu meškaniu nemohli načas začať zápas a ľahko by mohli prehrať kontumačne.
Toto všetko bol schopný zorganizovať majster Gregor len preto, aby mu neušla ani minúta dôležitého futbalového zápasu "bílých andelóf" z jeho rodnej Trnavy.
