- Dobrú noc, stará!
- Dobrú..
- Čo budeme zajtra robyt?
- Nyšt, šak je nedzela.
- Hádam by zme néčo len maly robyt, šak nebudeme len tak ležat v postely.
- Já teda nebudem robyt nyšt, len tak budem ležat v postely, jak nejaká panyčka.
Strýco si museli niektoré myšlienky poprehadzovať v hlave. Ale skôr, ako stihli niečo povedať, zahriakli ich tetka.
- A už nefrfoc a spy, je plno hodzýn!
- Hodzýn je dost, ale šak sa nykam neponáhlame.
- Mne sa sce spat! Ty sy sy zacmugál cygaretlu, krev sa cy rozdýmyla a ščúl sy čerstvý, nevýš zaspat.
- Pravdaže nevým zaspat, ket nevým, čo budem zajtra robyt. Nemám potom o čém premýšlat.
Tetka už napoly spali, ale dobrú radu vedeli dať.
- Výš čo, móžeš teda zajtra poodhadzuvat snech.
- Čo to vyprávaš, šak žádny neny.
- Do rána napadne.
- Šcúlek, v lece?
- Ná a? Dze je napýsané, že v lece nemóže napadnut snech?
Nad týmto tvrdením sa museli strýco zamyslieť a vďaka tomu hneď aj zaspali a začali chrápať. Tetka sa od zlosti chvíľu prehadzovali z boka na bok, ale strýcovo chrápanie im nedovoľovalo zaspať. Nakoniec museli strýca strkaním do chrbta zobudiť.
- Čo je, čo ma budzýš?
- Chrápeš, nemóžem zaspat. Yc sy zapályt cygaretlu.
Strýco poslušne vstali, našli si svoje Detvy, sadli si na pelasť postele. Nezapálili si hneď, lebo ich čosi napadlo a začali o tom uvažovať. No a keď začali uvažovať, hneď aj zaspali. Tak, ako sedeli, na kraji postele. V tejto polohe ani nechrápali, takže aj tetka mohli zaspať.
Keď sa ráno tetka zobudili a videli strýca posediačky spať, zobudili ho.
- Čo sy nelehneš? Šak sa takto nevyspýš. Zasek sy premýšlal celú noc.
Strýco sa prebrali, poslúchli tetku. Ľahli si do postele a začali premýšľať o tom, či tetka mali pravdu a či naozaj celú noc premýšľali. A ako sa tak zamysleli, zobudili sa až pred obedom...
Tetka boli hrdá na svojho muža. Všade sa chválili, aký sú strýco múdry a ako stále len premýšľajú a premýšľajú.
- Konc, jak nejaký fylozóf!
Aj ho tak všetci volali – že Filozóf.
