Strýco Soldán boli v Častej dlhé roky kostolníkom. Mali oni dosť roboty okolo svojich polí a vinohradov, ale nikto sa nenašiel, kto by robil poriadok okolo kostola, nuž tak sa na to dali.
Strýco Soldán neboli len takým obyčajným sedliakom. Mali doma harmónium...
- Chlapče, - vraveli mi raz - hudba je néčo úžasného. Ked g večeru už vykydám hnoj a zaopatrým lychvu, umyjem sa a najým sa, sednem sy k temutok harmóniu a začnem hrát. vtedy jako keby ma néčo nadnášalo, jako by som ból v neby... Ale umyt sa teda mosým, lebo ked hraješ na harmónyjum, nemóžeš smrdzet od hnoja. To teda v žádnem prýpade!...Už sa tešým na penzyju. Lychvu šeckú vytlčem, role predám. Nechám sy len vynohrad, aj to len taký kúščyček, aby som sy tých trysto-štyrysto lytróf dobrého výnka dorobýl. Jeden lyter na den. Ráno dám flašu výna na harmónyjum a budem vyhrávat do aleluja...
Takto sa v strýcovi Soldánovi spájalo akoby niekoľko ľudí. Chvíľu boli sedliakom, chvíľu kostolníkom, chvíľu muzikantom.
Pomáhal som im raz orať na poli. Zapriahli svoje dve kravky a orali sme. Ich spôsob rozhovoru s kravami bol - jemno povedané - zvláštny. Musel som im slušne dohovoriť.
- Strýco, prečo tým kravám furt hovorýte, že "kurva"? Čo ony nemaju ména?
- To tak nesmýš brat, chlapče. Na to sprosté hovado nemóžeš vyprávat, jak na nejakú slečynku. Tá krava mosý vedzet, kdo je tu pán. Rozumýš?
Nerozumel som, tak som radšej na to ani nič nevravel. Slnko bolo už vysoko, na častovskej veži začali zvoniť poludnie. Strýco zavelili kravám aby zastali, jedným kolenom sme si kľakli na zem a začali sme sa modliť otčenáš. No kravy boli akési nepokojné, uprostred modlenia sa im zažiadalo dať sa do pohybu, trochu sa pohli. Otčenáš v podaní strýca Soldána potom bol trochu preonačený.
- Očenáš, kerý sy na nebesách,..stój, kurvo! Nevydzýš, že sa modlým? Ancyjáša tvójho smradlavého!.. Očenáš, kerý sy na nebesách... Atď.
Aj napriek tomu si myslím, že strýco Soldán boli zbožný človek a dobrého srdca.
Nakoniec spomeniem ešte jednu príhodu, ktorá sa stala pri vysviacaní polí, niekedy z jara, keď už na roliach vyrazili jariny. Pán farár Ovšonka šli na čele malej procesie sedliakov, svätenou vodou kropili políčka napravo i naľavo. Zastavili sa pri jednom políčku, kde boli jariny akési mizerné, oproti iným biedne.
- Čo kukáte, pán farár? - spýtali sa strýco Soldán.
- Pozerám, že na tomto políčku akosi slabo vzišli jariny. Musím ich trochu viac pokropiť svätenou vodou.
Strýco Soldán sa obzreli na pole, pán farár asi trikrát urobili kríž svätenou vodou, keď ich strýco Soldán prerušili.
- Pán farár, týmto jarynám nepomóže svacená voda. Tým by tak pomóhly dve fóre porádného kravského hnoja... By ste vydzely, jaké zázraky by to tu potom s nyma porobylo.
