Hudba začala hrať. Chytro sa predieral pomedzi prvé tanečné páry. Mal strach, že ho niekto predbehne.
„Smiem prosiť?“
Usmiala sa. Bola rada, že to stihol. Nemo prikývla na znak súhlasu. Vložila svoju pravú ruku do jeho ľavej ruky, objali sa okolo pása a začali tancovať.
„Vy nie ste Bratislavčanka, však? Odkiaľ ste?“ – začal konverzáciu on.
„A vy?“ – pokračovala otázkou ona.
„Skôr som sa pýtal.“ – ohradil sa.
„U nás nie je zvykom, aby sa žena mužovi predstavovala prvá.“
Trochu ho zaskočila. V duchu uznával oprávnenosť jej výčitky, ale ho to aj hnevalo.
„Pochádzam z Trebišova.“
„Východniar?“
„Vadí to?“ – spýtal sa.
„Nie!“ – ubezpečila ho rýchle, ale trochu jej to, zdá sa predsa len vadilo.
„Čo máte proti východniarom?“ – naliehal na ňu.
„Ja nič, iba som si spomenula na moju priateľku. Mala muža východniara a …“
„Mala?“ – prerušil ju.
„Áno. Už sú rozvedení. Bo to taký surovec, dokonca ju bil. Videla som modriny, ktoré mala po tele, ukazovala mi ich. Tá nadosmrti bude nenávidieť východniarov.“
Dotklo sa ho to.
„My východniari sme už takí. Viem si predstaviť, že mládenci u vás sú anjeli, odchovaní kostolnou láskou k blížnemu.“
Uvedomila si iróniu v tóne jeho reči. V duchu si však priznávala svoj podiel viny. Rozmýšľala, ako by zmenila tému.
„Ja som Horehronka.“
„Horehronka?“ – s údivom konštatoval on. Usmial sa a pokračoval citáciou textu známej pesničky. „Hore Hron – dolu Hron, ja som Horehronka, poďte chlapci do nás, budem vám frajerka….“
Usmiala sa, no jeho ďalšia otázka ju zmrazila.
„Naozaj sú Horehronky také radodajné? Počul som, že sa vraj vedia nádherne milovať.“
„Máte s nimi skúsenosti?“ – spýtala sa ho chladno, ale on si to neuvedomoval.
„To nemôžem povedať. Mal som už Francúzky, Španielky, belošky i černošky, Európanky, Afričanky…“
„Nepreháňate to trochu?“
„Skutočne!“ – chválil sa on ďalej – „Robil som na montážach. Mal som všelijaké ženy v cudzine aj doma, ale Horehronku som ešte nemal.“
„Ani mať nebudete!“ – odvrkla mu tvrdo, ako keby sa mohla zaručiť za všetky Horehronky.
Pochopil, že prehral na celej čiare. A vlastne, bolo mu to jedno, pretože to, čo povedala o východniaroch, jej už nemohol odpustiť.
„Do hnoja preto neskočím!“ – odsekol jej ostro.
„Som rada!“ – odsekla ona rovnako.
„Vy tam u vás na Horehroní si myslíte, že ste zjedli múdrosť sveta a že my východniari sme obyčajní gadžovia, čo len slopú a mlátia ženy.“
„To som nepovedala.“ – ohradila sa.
„Ale myslíš si to!“ – začal jej tykať a zvyšovať hlas.
„Čo si myslím, je moja vec!“ – začala zvyšovať hlas aj ona. – „A nemusím to vešať na nos každému hulvátovi!“
„Ani po tom netúžim! A že som hulvát, nečuduj sa, veď som východniar!“
To už prestali spolu tancovať a držať sa. Ona si dala ruky v bok a začala kričať a v zlosti mu aj tykať.
„Ty mamulo jeden, prečo teda za mnou lozíš?!“
„Prepáč,“ – odpovedal jej silno ironickým tónom, - „ale ako som mohol vedieť, že si iba obyčajná horehronská hus!“
Čo je veľa, to je veľa! Dala mu facku, a takú riadnu, že sadla. On nevidel iné východisko – facku hneď vrátil.
Vtedy si uvedomili obaja, že stoja uprostred arény tanečníkov ako dva kohúty. Ona sa spamätala prvá, prudko sa otočila a odbehla zo sály. On sa pobral opačným smerom, ale išiel pomaly a dôstojne.
Hudba hrala ďalej a ostatní sa opäť pustili do veselého a roztopašného tanca…
