Chlapi sa dohovorili ešte v nedeľu, že obrtlíky na oknách nebudú zatvorené, ale okná budú iba privreté. Všetko to začalo skoro ráno. Chlapi sa potichu vytratili z domu a premenili sa na "tureckú hordu", ktorá bola pripravení "zmasakrovať" všetky ženy v našej ulici. Ani neviem, v ktorom dome začali. Opatrne, s plnými vedrami vody, sa prikradli k oknám, potlačili do privretých okeníc, tie sa potichučky otvorili a už sa jeden z nich opatrne, ako dáky zlodej, prešmykol do spálne. Tam obišiel nič netušiacu pani domu tak, aby musela utekať len cez okno, teraz už pootvorené a vychrstol na ňu celý kýbeľ vody. Ak neumrela od šoku - a čo si pamätám, to sa nikdy nestalo - vyletela z postele, ako by ju vystrelil. V sekunde sa zorientovala a pootvorené okno považovala za najlepšiu možnosť úniku. Preletela cez neho ako anjel (veď bola iba v nočnej košeli) a vonku za oknom ju čakalo ďalších päť kýbľov vody. Tým sa voda pre tento prípad minula.
To najhoršie mala teda už za sebou, pokračovala veľkonočná zdravotná masáž riadnymi korbáčiskami, z ktorých každý mal i poldruha metra. Čím dlhší korbáč, tým bolestivejšie šľahanie, podporované výdatným vrieskaním, jačaním.
Samozrejme, že to bolo avízo pre všetky ženy v ulici. Každá chytro utekala zamknúť dvere, no chlapi sa dostávali dovnútra privretými oknami. Pri každom dome mali pripravené ďalšie zásoby vody. Nech robili ženy čo chceli, do pol hodiny všetky boli mokré do nitky, s viditeľnými rovášmi na nohách, vyvrieskané, ale usmiate a šťastné. Cez mokré nočné košele si prehodili niečo suché a už hostili svojich prenasledovateľov. Pacifikovali ich vínkom, koláčikmi, slaninou, klobásami a farebnými vajíčkami.
Keď chlapi vypili a zjedli, čo mali, zobrali vajíčka a priniesli ich domov vlastným deťom.
Jediný muž, ktorý vari na veľkonočný pondelok sedel radšej doma, bol žandár Choluj. To aby nemusel vidieť niečo, čo by v zmysle zákona mohol považovať za jeho porušenie.
Vždy som si myslel, že až ja budem veľký, tiež budem s rovesníkmi takto naháňať ženy po domoch s vedrami vody. Kdeže! Emancipácia riadne zakývala s tradíciami. Ženy síce stále čakali, že ich muži prídu vyšibať, ale len tak symbolicky, aby im nohy lepšie slúžili.
Klasický je prípad Ipka, ktorého v Častej všetci dobre poznali, lebo sa stále pohyboval okolo športovcov. Najmä okolo hádzanárok, ktoré preslávili našu Častú tým, že sa dokonca stali majsterky republiky. Ipko, len čo vyšibal "jemnúčko" svoju ženu, prehlásil, že teraz musí ísť vyšibať "mančaft" hádzanárok. Keď si jeho žena uvedomila, koľko žien navštívi a koľko alkoholu bude musieť zvládnuť, nebolo jej všetko jedno. Chytro uvažovala, ako by tej bezpodmienečnej pohrome mohla zabrániť. Rozhodla sa nakoniec pre zúfalý trik. Nanútila svojmu mužovi, aby si so sebou vzal v kočiariku uloženého ich polročného synka. Myslela si, že ho hladný (a prípadne aj pokakaný) synátor čoskoro prinúti k návratu domov. Omyl! Neuvedomila si, že v každej žene je kus matky. Kam Ipko prišiel, tam našiel jeho synček hneď aj náhradnú materskú opateru. Kým ženy otecka mierne opíjali, jeho synčeka kŕmili, napájali a prevíjali.
Šibačka má trvať iba dopoludnia, no Ipko šibal vtedy až do piatej popoludní. Medzitým si kdesi musel nielen on, ale aj synček trochu pospať.
Keď konečne prišli domov, Ipko bol utrápený a malý synček sa z kočiarika na mamičku milo usmieval.
Doma si Ipko sadol za stôl a nebola s ním žiadna reč. Ale ani jeho žena Blanka nebola na tom lepšie. Kade chodila, čo chytila, zasa s buchotom odložila, sem tam utrela zrkadlo, ak bolo okno zatvorené, tak ho otvorila, ak bolo otvorené, tak ho zatvorila.
-Blanuška, - ozval sa po chvíli Ipko smutným hlasom. Keď Blanka spozornela, lebo vycítila v jeho hlase bolesť, Ipko pokračoval. - Blanuška, mne je strašne zle!
Blanka okamžite zabudla na zlosť, ktorá ňou doteraz lomcovala. Prisadla si k mužovi, pohladila ho po hlave.
-Ipko môj, ty si hladný?
-Kdeže! Na jedlo nemám ani pomyslenie. Vypil som toľko alkoholu, že sa mi žalúdok trasie ako huspenina.
-Viem, čo ti pomôže! - prehlásila Ipkova žena. - Uvarím ti poriadne silnú cesnakovú polievku.
-Myslíš? - zapochyboval Ipko.
Netrvalo dlho a už si uchlipkával z horúcej polievky, voňajúcej cesnakom. Žena Blanka ho pozorovala a keď videla, že si jej muž pokojne hladí svoje bruško, zabudla na všetky starosti, ktoré jej cez deň narobil. Ale mierne pripomenúť mu to musela.
-Aspoň vidíš, že aj keď je všade dobre, doma je to najlepšie. Keby si bol ráno ostal doma, mohol si si dať k obedu vynikajúce stratené kura a nemusel si mať na Veľkú noc cesnakovú polievku.
-Blanuška, ale vieš, aká bola dobrá? Čo by som si ja bez teba počal?
-To si si mal uvedomiť ráno. Ale čo, hlavná vec, že si už doma a pred sebou máš celý rok pokoja.
