Telo človeka sa kúpe vo vlnách dobra i zla,
ktoré sú k nemu vysielané rôznymi ľuďmi.
Rovnako priateľmi i nepriateľmi.
Ak človek vysiela zo seba dobro,
jeho telo prestáva byť bezbranné,
vytvára si ochranný skafander proti zlu,
ktoré je namierené na neho
a zároveň prepúšťa signály dobra.
Ak človek ochranný skafander proti zlu nemá,
vpúšťa zlo do seba.
Živí ho vlastným telom,
ktoré je potom spaľované duševne v myšlienkach, fyzicky v horúčkach,
a preto nie je schopné registrovať signály dobra.
V takom prípade akákoľvek vrúcna modlitba,
hoci k stromu, k anjelovi, či k Bohu,
prináša upokojenie.
Objekt, ku ktorému sa modlíme, stáva sa modlitbou reálny.
Dobro, ktoré k nemu človek v modlitbe vysiela,
ako mohutné duté zrkadlo v zosilnenej podobe vracia človeku naspäť.
Akokoľvek nám môže pripadať svet za zrkadlom nereálny a neskutočný,
slnečné svetlo a teplo, ktoré nám zrkadlo vracia, svieti a hreje.
Všimli ste si to?
