reklama

Hluchota medzi nami

Nie, nechcem písať o nejakej stareckej hluchote, či strate sluchu. Ide mi naozaj o hluchotu medzi nami, o hluchotu medzigeneračnú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

 Starší ľudia, čo možno aj nemajú sluch celkom v poriadku, radi by počúvali mladších, no komunikácia akosi viazne. Mladí si zväčša zakryjú uši slúchadlami a okolitý svet pre nich nejestvuje. Keď sa v nejakej čakárni stretnú dvaja starší ľudia, obyčajne prehodia medzi sebou pár slov a niekedy sa z toho rozvinie rozhovor, ktorý ich obohatí o sprostredkované zážitky alebo poznatky.

Som síce starší, ale aj ja nosím pri sebe vždy malý nenápadný prehrávač, aby som si mohol v prípade nudy vypočuť správy z rozhlasu, či nejakú hru alebo rozprávanie múdrych ľudí, ale i hudbu, či lekciu angličtiny. No vždy som v strehu, či nie je niekto v mojej blízkosti, koho by potešila možnosť rozhovoru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jednu mrazivú noc som vo Zvolene čakal na neskorý nočný autobus do Bratislavy. Krátil som si čas chodením a počúvaním nahrávky divadelnej veselohry „Husári“ s Werichom a Horníčkom v hlavných postavách. Na lavičke spal muž, naobliekaný v niekoľkých vrstvách teplákov a kabátov. Pozoroval som ho, lebo som mal o neho strach, aby tam nezamrzol. Ale kým spal, nebudil som ho.

Až po polhodine som videl, ako sa posadil. Prišiel som k nemu a spýtal som sa ho, či môže v takej zime spať. Odpovedal mi, že si naobliekal na seba všetko, čo doma mal. Na moju ďalšiu otázku, kam cestuje, odpovedal, vraj nikam, musí tu iba vydržať do rána a potom pôjde domov. Prekvapilo ma, že má domov a spí v zime na lavičke. Priznal sa, že ráno prídu pre jeho syna policajti a on sa nechce na to pozerať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyrozprával mi všetky svoje starosti a bôle, ktorými ho trápi jeho nepodarený syn. Vie, že patrí do väzenia, no bolo by to pre neho osobne ťažké, keby videl na vlastné oči, ako mu policajti nasadzujú putá a odvážajú ho preč...

Čo k tomu dodať? Polhodinový rozhovor s tým mužom ma obohatil o jeden životný román, ktorý nikto nenapíše. Keď prišiel môj autobus, zaželal mi dobrú cestu, ako by ma bol prišiel vyprevadiť...

Marián Minárik-Častovský

Marián Minárik-Častovský

Bloger 
  • Počet článkov:  279
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík:  Historky spod Častovskej vežePoviedkyMoja poéziaÚvahySpomienkyMyšlienkyNedeľná chvíľka poézieNapadlo miMinipríbehyMoja rodná ČastáNeznáme objektyPríbeh s fotografiamiVýpisky z k níhŠperkyZ ciest po zemskej guliSpravodajstvo pod čiarou

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu