
Fotografický proces vytrhol z kontinuity času iba malú časť sekundy.

Z obrázkov vidno, že ľudia na svadbe boli veselí, tancovali, smiali sa, žartovali, muzikanti vyhrávali o dušu.

Všetko je ako bolo vtedy. Len jedno je divné, že je také ticho.

Vtedy predsa nebolo ticho.

Fotografia je tichá, ako by všetci už spali.

Niektorí možno už spia. Ale niektorí ešte nie.

To ticho na fotografiách je predzvesťou budúcnosti.
Keď už nikto z nás nebude nažive, fotografia ostane.
My, čo si svadbu pamätáme, fotografiou sa pozeráme do budúcnosti, keď nás už nebude a
ostane po nás iba
foto-ticho…