1. mája 1971 sa Boh zjavil pri mne, keď pobožnosti skončili. Zamyslení sme kráčali až do polí. Hľadal som odvahu prehovoriť, Boh čakal. Konečne som sa odhodlal.
"Bože, bol som na pobožnosti. Zo strachu pred hnevom bohov modlil som sa k ním a spieval piesne na ich velebu."
Kráčali sme ďalej, Boh prehovoril až po chvíli.
"Nemusíš mať strach z hnevu Bohov, tvoje zhrešenie im neubližuje a nemajú úžitok ani z tvojho velebenia. Musíš sa báť hnevu kňazov. Oni rozhodujú o tom, ktorými skutkami si zhrešil a ktorými si velebil. A vravím ti, niektorí kňazi sú prísnymi sudcami, pretože nevedia odpúšťať..."
Prišli sme práve na rázcestie. Ďalej sme každý kráčali inou cestou...