Tak toto je ona - moja rodná Častá!
Od severozápadu ju v pozadí chránia Malé Karpaty pred studenými vetrami, mokrými dažďami a studenými snehovými fujavicami. Od juhovýchodu je naopak otvorená do roviny so širokými lánmi obilia, ktorou k nám prúdia od juhovýchodu teplé letné vánky, svieti slniečko, ohrieva ľudí i podhorské svahy s úrodnými vinicami.
Poznali by ste dom, ktorý stojí na miestach, kde som sa narodil? V tom čase ten dom môj otec - murár - iba staval. My sme zatiaľ bývali v búde na pozemku, ktorému sa vravelo Barina. Moji rovesníci o tom zložili oslavnú báseň na mňa: "Čepec Marina, pod postelu Barina. V téj Barine červíci, vlézly Marine do ... oného."
Pohľad od juhozápadu zachytáva historický stred Častej. Začiatkom 16. storočia získali Červený Kameň i s príslušnými dedinami Fugerovci. Svoj majetok si dali riadne spísať a zmapovať. Tak sa dozvedáme, že v tom čase (1543) v mestečku Častá na farskom pozemku pri kostole bola už škola.
Jeden z najkrajších pohľadov na historickú časť "Mestečka" som si nafotografoval z nového bytu manželov Jablonovských na "Pažici". Obaja boli dlhoročnými učiteľmi v súčasnej škole, ktorá je iba kúsok od kostola, no podstatne väčšia, než tá z roku 1543.
V juhozápadnej časti Častej je pálfyovská Základina. Za prvej Československej republiky z výnosov tejto inštitúcie bolo v pražskom hoteli Belveder financované bývanie pre chudobných študentov na pražských vysokých školách. V súčasnosti v renovovanej budove sídli Obecný úrad a s jeho dovolením tu našlo svoju "kamennú scénu" aj vyše tridsaťročné Divadlo na kolene. Tak mi napadá, či by si teraz nemalo zmeniť názov na Divadlo v kameni.
Posledný záver je z klaňačky hercov na záver predstavenia "FRANCO SA SCE 6ENYT" z cyklu Veslé historky spod častovskej veže. Ako vidno zo záberu, pri predstavení diváci hercom doslova dýchajú na päty, čo pri veku niektorých členov súboru (najmä tých zakladajúcich), najmä v zimných mesiacoch je celkom príjemné.
