Môj najstarší zážitok pochádza z čias, keď som mal asi dva roky. Pravdu povediac, hrdý na neho byť nemôžem, tobôž vôbec sa ním nemôžem pýšiť. Presekol som mame čelo mojou detskou motyčkou...
Pamätám si, že sa to stalo v našej záhrade. Otec s mamou regulovali panenský pozemok, čo znamená, že prekopávali zeminu do hĺbky asi pol metra a vyberali z nej kamene, aby sa záhrada mohla stať úrodnou pôdou. Mama bola v „rygole“ a ja oproti nej som tiež - podľa vzoru rodičov - prekopával detskou motyčkou zem, kde sa dalo. Jeden vehementný môj zásah miesto v zemi skončil na maminom čele.
Moja pamäť milostivo nespomína, čo mi na to povedal otec, pretože on sa vedel riadne rozčúliť. Z pamäti je vystrihnutá aj časť, ako sme sa všetci traja presunuli do kuchyne, k zrkadlu na stene. Pred ním stála mama a otec jej ošetroval krvavé zranenie. Mama bola malá, no spomínam si, že som stál medzi ňou a otcom a z hlbokého podhľadu som sledoval ako jej otec ošetroval krvavú ranku na čele. Ak si dobre pamätám, nemal som vtedy na to žiadny názor.
Až teraz mi napadá, že som možno vtedy bol ešte mladší, než si myslím a jednoducho, nedokázal som uvažovať slovami. Nepoznal som ich. A bez slov si ťažko môže niekto sformulovať v hlave nejaký názor.
Jediné - čo som si uvedomoval - bolo, že tej milej bytosti, ktorá sa stále o mňa stará, kŕmi ma, oblieka, spieva mi keď ma uspáva, je pri mne keď sa prebúdzam, drží ma v náručí keď plačem, hladká ma keď mám bolesť, som asi urobil niečo, čo som jej urobiť nemal...
Ako spomínate na svoj najstarší zážitok vy?
