reklama

Pozór, starý, négdze néčo horí...

Strýco čítali noviny a pri tom poťahuvali z fajky, tetka priniesli kýbel vody zo studne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

-Pozór, starý! Mne sa tak vidzí, že négdze néčo smrdzí alebo horí!

-Nebosoruj! Mne sa nyšt také nevidzí.

-Tak si daj dobrý pozór, aby ci tý noviny nezhorely v rukách, rovno pred očáma.

-Hovorím ci, nebosoruj! Cíciš nejaký smrad? Já, teda, né!

-Šak to je to, že okrem tvojých smradlavých fusaklý necýcym nyšt. Ale néčo mi hovorí, že neny šecko s kostelným porádkom. Mál by si sa ít kuknut po dvore.

-Nykam néjdem. Aj včéraj si ma vyhnala na dvór, lebo sa ci zdálo, že nám négdo néčo kradne.

-No, a čo? Nekradól?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

-Hádam nesceš povedzet, že susedóf psisko k nám chodzí kradnut? Ón len znucháva. Tak, jako každý pes. Keby zme my maly psa, též by znuchával.

-By si vidzél, keby zme maly slépky, či by len znuchával.

-Ale nemáme!

-To na veci nyšt nemený. Znucháva, či by néčo nemóhol ukradnut. Rovnako, jako hen, Štefina. Tá ket ide okolo našého plotu, tak natahuje krk, že hnet vyroste o pól metra. To len aby vidzela, či nám na dvore neleží na zemi desathalýrnyk, čo by ho móhla potáhnut.

-Ale, dze by tá vidzela na našém dvore desathalýrnyk? Any tysýckorunáčku by nevidzela. Šak tá vidzý jak slepý patrón.

-Zbytečne sa jéj zastávaš. Já ci hovorím, že to, čo nesce nevidzí, ale to, čo sce vidzet, to vidzí jak straka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-Jak vidzí straka?

-Tak vidzí, že čo vidzí, to hned aj uchycí a už aj s tým lecí do svojého pelechu négdze na strome.

-Načo jéj to bude?

-Čo jéj má byt jako načo?

-No to, čo uchmatla?

-Čo uchmatla?

-Ty si povedzela, že néčo uchmatla?

-O kém vyprávaš? O Štefine alebo o strake?

-Štefina má pelech na strome?

-O tém nyšt nevým. Ale víš, že by to móhla byt aj pravda? Šak ona je jak straka. Ona by snád ukradla aj sama sebe, len keby mala čo. Predstav si, hen Helena bola minulý týden podvečer na družstevném, víš, tak načérno vykopat si pár krumplóf. Pri potoku si to položila vedla cesty a išla si umyt ruky aj nohy do potoka. Akurát čo sa len tak trochu opláchla. A ked sa vrácila, krumple boly fuč!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-Nehovor! Jak je toto možné?

-No vidzíš, aj ty sa dzivíš. To tá straka Štefina za tý dve tri sekundy stačila vynt z domu, zebrat tašku s krumpláma a zmiznut s nú do teho svójho smradlavého pelecha. Helena sa s tým natrápila, zakát to vykopala a taká jedna ludská špina jéj to rovno spod zadku ukradne.

-Máš svatú pravdu, stará! Jako keby nemóhla ít ona na družstevné a nakopat si sama. To su teda neska ludé, že by pánboch nad nyma zaplakál.

-Tak, jako hovoríš. Ale nemysly si, já som jú vytrestala.

-Nehovor! A jako?

-Akurát som plela mrkvu v zahrade. Ona ma nevidzela a tý krumple si skovala do zelyny pri našém plote. Hned sa vrácila na ulycu, aby sa jako nevynná lályja Heleny pýtala, čo jako hledá. Já som išla k plotu a z motyku som tú tašku s krumpláma vybrala. Krumple som vysypala do kýbla, zakryla s tú vypletú mrkvu, do tašky som naložila pár kamenóf a tašku vrácila naspátek do zelyny za plotom. Tak som já vytrestala tú straku jednu kmínskú, že na to do smrcy nezabudne! Móže si včúl navarit kamenového guláša a rovno sa s ným zadrhnut.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-A čo si spravila s týma krumpláma?

-No čo myslýš, že som s nyma spravila? Akurát sa pečú ze šnycláma v trúbe... Jéžyšy Kryste, já som vedzela, že tu negdze néčo horí! Já som to vedzelááá!!!

-No! A mna posílala kuknut sa na dvór! Už vidzím, že neska budeme mat k večeri včerajšé rožky zapekané s predvčerajšíma.

-Starý, si moc hladný?

-Chceš povedzte, že by som nemál byt?

- Čo já vím, kukny sa, jak tý šnycle zhorely. Budeš to jest alebo to dám susedovému psovi.

-Ukáž to... No, porádne dostaly zabrat! Trošku to obkúšeme, a potom, čo ostane, móžeš hodzit temu susedovému znuchávačovi.

 

Marián Minárik-Častovský

Marián Minárik-Častovský

Bloger 
  • Počet článkov:  279
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík:  Historky spod Častovskej vežePoviedkyMoja poéziaÚvahySpomienkyMyšlienkyNedeľná chvíľka poézieNapadlo miMinipríbehyMoja rodná ČastáNeznáme objektyPríbeh s fotografiamiVýpisky z k níhŠperkyZ ciest po zemskej guliSpravodajstvo pod čiarou

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu