Bolo to už pred niekoľkými rokmi. Vo Východných Čechách, v okolí Dvora Králové nad Labem, za potulky mrazivou predzvesťou zimy s priateľmi som objavil opustenú kaplnku. Pamiatka na ňu ostala na fotografii, ktorá mi vždy pripomína jej tragédiu...
Proč? Proč...
KaplnkaKapličko ubohá,
daleko od Boha...
Proč tvoje rudá krev
zasychá ti na tváři,
místo krve Krista
na zlámaném oltáři?
Mrtvá jsi, chladná,
sám nevím, co s tebou bude?
Řekni mi, kapličko, proč
od tebe utekli lidé?
Zůstal zde pro pláč
jenom mrtvý a smutný tvůj duch!
Řekni mi, kapličko,
proč také opustil tě tvůj Bůh?
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
