Och, ako ťažko sa dobieha čas. Neviem, prečo predo mnou uteká. Veď v mojom veku by som čas ani naháňať nemal. Prečo? Načo? Je ako had, čo sa popri mne plazí takou rýchlosťou, že nestíham zaregistrovať, kde má hlavu. Našťastie, keď sa obzriem, nevidím ani jeho koniec. No, ak by mi odbehol chvost času, bolo by zle. To by sa pre mňa čas zastavil navždy. Asi by sa mi to nepáčilo.
Keby nebolo času, celý vesmír by sa premenil na malý bod s absolútnou nulovou teplotou - mínus 292°C (správne je to 273,16°C - viď diskusiu). Bola by v ňom zhromaždená všetka tma vesmíru. Uprostred toho bodu, uprostred tmy by som bol ja. A možno aj vy! Boli by sme na seba natlačení ako sardinky, no necítili by sme žiadne teplo ani chlad, necítili by sme lásku ani nenávisť, nevnímali by sme čas..
Všetko teplo, svetlo, láska i čas by boli sústredené v druhom bode. V ňom by bol Boh sám, sklamaný našou neschopnosťou využívať dobrodenie tepla, lásky a času.
Veru, večnosť bude potom trvať, kým Boh prekoná svoje sklamanie nad nami. Verím však, že čas ho nakoniec presvedčí, že by nám - ľuďom mal dať novú šancu. Určite na nás niečo zmení. Nemalo by cenu, aby nás stvoril takými, akými sme boli doteraz..
Ak by som však mohol Stvoriteľa poprosiť, zažiadal by som ho, aby nás opäť stvoril na svoju podobu a nech nám nezoberie slobodnú vôľu... A ešte niečo: ak nás už stvorí na svoju podobu a ponechá nám slobodnú vôľu, nech nezabudne stvoriť ešte aj krásne a múdre ženy..
.
