Hovorí predseda Malohlavý:
- Súdrušky a súdruhová, zešly zme sa, aby zme predyskutovaly tý najdóležytejšé otásky, keré sa tútok dobu týkajú našého žyvota. Samé prvé by som chcél hovoryt o umený. Umený je, aby som tak povedál, solú žyvota. Každý máme doma na scenách nejaké tý obrásky a výme, jak by nám bolo smutno, keby zme ých tam žádné nemaly. Lenže človek mosý krúcyt z hlavu, ket sa mosý kukat na tý nékeré modemé malárské obrazy.
Ket som ból na krajském aktíve, tak nám tam nejaké ukázaly. No hnus! Any cycy-any rycy! Nech my z vás négdo pový, čo takéto obrásky maju znamenat!...
Nygdo to nevý a nevedzél to any okresný tajomnýk a móžem vám povedat, že ten už néčo len vý. Šak jak by to aj móhol vedzet, ket to nevý any normálny človek. A procyvá takémutok umenú mosýme bojuvat, pretože je neprátelské ludu a neny to solú života. Umený je to, čo sa lúby nám a né nejaké posračkuvané obrazy, keré by dokázala namaiuvat aj krava, keréj by zme namočyly ocas do farby a ona by s tým ocasom švácala po scene. Taký umelcy by možná any nevedzely spravyt také obrásky, čo pokreslýl hen Prytasýlof Fero f šenku na sceny. Vým, že sa vám lúba a mosým sa pryznat, že sa lúba aj mne. Ket sa kukám na teho jelena, jak tam ručý, tak ho normálnej aj čujem, také je to sylné.
Šecká čest, procyvá takémutok umenú nemóžeme mat nyšt. Ale to, čo som vydzél na tém aktýve, s tým nemóžem a nesmým súhlasyt. Procy takémuto umenú mosýme bojuvat šeckýma syláma.. A já vás vyzývam, aby ste sa pryhlásyly do dyskúzyje a navrhuvaly, jak treba procy nemu bojuvat. Máte slovo. ..
Nikto sa nehlási. Hovorí predseda Malohlavý:
Súdrušky a súdruhová, len sa nebojte, smelo do teho, šak kult osobnoscy už neplacý a neny sa čeho bát. Aj mna móžete skrytyzuvat, ket chcete. Možná, že sa nékemu tý mazanyce lúba, tak nech hovorý, nech je nejaká tá dskuzyja...
Snád nechcete povedat, že je vám to šecko jedno, že je vám to fuk? Len smelo súdrušky a súdruhová do teho, nech společnýma syláma rozdrvýme trýdneho neprátela. Lebo taký abstrakcyjonystycký malár je jak trýdný neprátel, pretože chce ošályt ludzý a hovorý ým, aby myslely ynáč, neš myslely došúlka...
Ščúlek sy spomínam, že som vám vlastne any nepovedál, čo to ten abstrakcyjonyzmus je. Skrátka a jasne povedané, abstrakcyjonyzmus je velyce zložytá vec. Je to néčo, čemu nerozumýme a keby zme temu chcely rozumet, tak by zme mosely setsakramentský rozmýšlat, aby zme vóbec pryšly na to, čo to je. Najvác sa to rozmáhá na Západe, dze to robá kapytalysté pre svojú zábavu, lebo nemaju čo robyt. Abych to zhmúl: abstrakcyjonyzmus je šecko to, čemu nerozumýme a dalo by sa to spravyt aj tak, aby zme temu rozumely. Rozumýte?
Vydzým, že nékerým to ešče turt neny jasné, Aby som to blýžej objasnýl, uvedem prýklad: abstrakcyjanyzmus je, ket zeberem štek z vynohradu a budem vám tvrdzyt, že je to jabúčko. Rozumýte temu uš? No vydzýte, ščúlek je vám už šecko jasné, lebo som vám to objasnýl na názorném prýklade.
Tak teda smelo do dyskúzyje, súdrušky a súdruhová, nech skoro odsúdzyme abstrakcyjanyzmus a s ným aj kapytaiyzmus, kerý je aj tak dávno zhnytý. Dávam vám slovo...
Nedajte sa núkat, čas uteká...
Úfam, že sa nykemu z vás nechce trčat tu do pólnocy. Myslým že by sa móhol jako prvý pryhlásyt do dyskúzyje súdruch učytel Vykládal, kerý má ge kultúre najblýž, šak učý na našéj škole matematyku a fyzyku. Nech sa vám lúby súdruch učytel.
Slovo má súdruh učiteľ Vykládal.
- Súdružky a súdruhovia, umenie, to je vážna vec a človek, ktorý ho che chápat, musí sa vzdelávať v jeho poznávaní. Umenie odráža určité predstavy o skutočnom i duchovnom svete, ktorý je okolo nás a je jeho obrazom. Obrazom, ktorý však nie je jeho púhym odzrkadlenim, ale obrazom, v ktorom je zachytený myšlienkový proces jeho tvorcu. Umelecké dielo je teda určitým myšlienkovým pohľadom na skutočnosť. Treba si uvedomiť, že je rozdiel, medzi skutočnosťou a obrazom skutočnosti. Obraz skutočnosti, vytvorený iným človekom, znásobuje náš pohľad na skutočnosť o pohľad tvorcu diela.
Doba, ktorá sa snaží ustáliť myslenie l'udi určitou normou, takáto doba sa stáva brzdou pokroku, v takomto prípade pokroku myslenia. Nemalí by sme odsudzovať to, čo sa nám na prvý pohľad nepáči. Naopak, musíme hľadať správny prístup k spoznávaDiu nového. Pred novým sa musíme pozastavit a trochu zrevidovať, zmemť svoje mysleme. V minulosti sa veľmi často stávalo, že súčasníci nechápali veľkosť myšlienok priekopníkov vedy, kultúry a umenia. Nepoznajúc súvislosti, neboli schopní urobiť správne hodnotenie a zaradenie nového, predtým nevidaného faktu. My sme teraz postavení pred podobný problém: máme zhodnotit niečo nové, čomu sa vravi abstrakcionizmus. To slovo má hanlivý charakter a zvádza nás k nesprávnej zaujatosti. Zbavme sa toho názvu a skúmajme dielo, ktoré sa v mnohom líši od toho, čo bolo doteraz vytvorené. Človek povrchný si povie: neviem, čo to má byt, to asi nič nie je. Je to pasívny postoj. Človek typu vedca taký postoj nebude mať. Ten si povie: neviem, čo to má byť, ako by som zistil, čo je to? To je konštruktivny postoj, postoj správny, ktorý pomáha poznávat. A ak sa nám teda predkľadá nový druh umenia, neodsudzujme ho iba preto, že ho nepoznáme, že mu nerozumieme. Snažme sa nájsť kľúč k pochopeniu jeho formy, ktorý nám pomôže porozumieť aj jeho obsahu. Hlavne: neunáhlime sa pri hodnotení veci a javov, ktoré sú nám neznáme.
Ďakujem za pozornost.
Hovorí predseda Malohlavý:
- Dekujem súdruhovy učytelovy Vykládalovy za jeho dyskúzny prýspevek a vyzývám vás naposledy do dalšéj dyskúzyje... No to je krásne, že sa vás tolko hlásy, ale prednost dáme súdruhovy Múdremu z krajského výboru. Prosým súdruch Múdry, máš slovo.
Hovorí zástupca kraja Múdry:
- Súdrušky a súdruhové, milé dietka, skúreč než odsúdzite předcházejíci diskúzny príspevok, dovolce me, abych taky povédzél niéčo o tóm umňení. Jako predstavytela verejného orgánu mňe mrzi, že naše dietka jsou vychovávané človekem, který má taky slaby polyticky přehled, jako vaš súdruch učitel Vykladal.
To še na mňe nezlobťe, že sem tak tverdy. Kdybys ty, sudruch Vykladal pravidlňe čital totu naši denní tlač, to šebe dumarn, že bys jinak říkal. Myslím si, a strana mi to potvrdzý, že tvé názory sú neny spravne, skúr naopak - nespravne. Tvojá pozýcyja sa vyznačuje opatrníctvem. Nabádáš k čekáni, pričém se odvolavaš na dialektiku, ako kdybys nevedzél, že abstráktyzmus bol tak prozeravě odsúdzený na vládní porade, tote jako nesprávny, naší společnoscy škodlivi umelecky smer. Sám še musím otevreňe přiznat, že abstraktyzmus je mi cizí a nygdaj som k nemu neprechovával nejaký lepší vztah. Uměňú še ňerozumim a proto s čistým šercem volám: preč s abstraktyzmem a ket sa nepolepšá, budeme se musiet rozejít i s takovýma ludma, kerých názory predstavljaje toten sudruch Vykladal. Na vaších očoch vidzím, že se mňu souhlasíte a dobre robice, pretože toto neny len múj názor, ale takýto názor mají aj hore. Dakujem vám za vnímavou pozornost.
Hovorí predseda Malohlavý:
-Dekujem súdrohovy Múdremu z Kraja a mosým sa otvorene priznat, že aj mna prekvapýl nesprávny postoj našého súdruha učytela, jak ho správne odhalýl múdryma slováma tutok, súduch Múdry. Myslým, a vy my určyte dáte za pravdu, že súdruch učytel Vykládal by sa má! zamyslet nad tým, čo povedál a svojé názory trošku opravyt. Čo ty na to súdruch učytel?
Hovorí učiteľ Vykládal:
-MusÍm sa príznať, že moje slová boli neuvážené. Pravdupovediac, ani som to tak nemyslel, ako som to povedal. Ja osobne som vždy zastával názor, že prí formovani svojich postojov musím vychádzať vždy z názoru múdrejších, ako je napríklad tu prítomný súdruh Múdry.
Poznámka súdruha Múdreho:
-Súdruch učitel, verime ve tvú neskrívenú chrbtovní kost. Jako učitel však musíš vícej kontrolovat své názory a nepřichádzet k uzáverom v čase, když je ešče skoro...
Hovorí učiteľ Vykládal:
-Snáď nie je neskoro?!
Hovorí súdruh Múdry:
-Nemusíš se bát súdruch, já še za tebe zaručím, lebo jak sem povedál, verim v tvú neskrívenú chrbtovní kost. Myslím, že to ti múže stačic.
Hovorí predseda Malohlavý:
-Súdruch Vykládal, tvój prýpad uzavýrame a takéto vecy my vác nerob, pretože to móže pre teba zle dopadnúť. A sčúlek pokračujeme v dyskuzyjy. Gdo sa hlásy o slovo? Prosým, o slovo sa hlásy súdruch Dežo Byháry.
Hovorí Dežo Biháry:
-Prošým ých pekne pán šúdruch predšeda, já by šom sa chčél len opýtat pána šoudruha Múdreho, čy by ša v rámčy teho boja pročy abštrakčynyžmu nemóhly žrušyt šečký pýšmenká. Šak šte hovoryly, že abštrákčynyžmuš je šečko to, čo ša nepodobá na to, čo to má byt. A prošým ích pekne, ket ša napýše nejaké šlovo, tak temu normálny človek nerožumý, pretože ša to vóbeč, ale vóbeč nepodobá. Lepšejšé by bolo, keby ša namýšto pýšmenék len maluvalo. Ket négdo napýše huš, to aby ša našyneč pýtal, čo to má byt. Ket ale tú huš négdo nakrešlý pekne aj š krýdelkáma, tak temu bude každý raž-dva rožumet a nemošý ša any pýtať. No né, prošým pekne?
Koniec zápisnice.
Poznámka:
Po Dežovom príspevku sa už nikto do diskusie neprihlásil. Predseda Malohlavý spolu s členmi výboru zobrali súdruha Múdreho do pivnice a tak ho opili, že ten na druhý deň ani nevedel, o čom sa na schôdzi hovorilo...
