Šeci by zme sa maly znášat jako ludé z ludma

Monológ tetky Terezy som si poznamenal v roku 1960. Keď som si ho prečítal teraz, po rokoch, rozhodol som sa zverejniť ho. Myslím si, že teraz už tetka nemôžu byť za tie jej reči "popoťahovaná". Hlavne preto, že už dávno nežiju. Ale keby žili, možno by aj teraz mali veľa dôvodov spravodlivo sa rozčuľovať...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

- Tak takto to dál s tým socijalyzmom nepójde! - stihla by mi povedať tetka Tereza - ktorá vie robit také výborné makové lokše - v prípade, ze by som ju navštívil. A nielen, že by mi to povedala, ale by aj pokračovala.

- Já sa dzivým, čo tam tý hore robá. Maso neny, citróne su neny,... z čeho má človek varit?

Na tomto mieste by sa rezignovane zahľadela do zeme. Zbytočné by bolo dávať jej otázku, ako by to zariadila ona, keby mala takú moc. I bez otázky odpovedá.

- Já by som to teda ináč vedzela zarídzyt. Najskór by som porobila porádek na družstvách a moselo by to tam klapat podobrotky aleho pozlotky. A potom by sa vidzelo, či by neholo dost masa! No, alebo citróny! Prepánajána, za boha si nevím spomenút na néčo jednoduchšého, neš zarídzyt dostatek citrónof. Šak som négdze čítala, že za jedného živého zajáca dostaneme tonu citrónof, alebo nevím kolko. Krucinál, tak nech daju pochytat tých zajácof a nech ím to tam odlyfruju choda šecko a citrónof móžeme mat až po krk. Ale ono sa to šadze len sedzí a plánuje! Jáj, takto socijalyzmus nevybudujú any za pet rokóf. A aj tak je to šecko g nyčemu, ludzí nygdo neprerobí, každý bude len po svojém. A má recht, neska sa nedá nykemu verit. Minulý týden sa pýtam Gážičky, čo predáva v obchodze, či ím pryndu nejaké flanelové košele, ono je to taká vzácnost, taško sa to zhána. Povedala mi, že neví. Potom som sa dozvedzela, že ích na druhý den maly. Nech mi nehovorí, že to nevedzela. Ket som ráz u teho, tak to mosím vedzet, aj keby jak bolo. No né? - skončila by otázkou svoj monológ a zrejme by šla skontrolovať, či je všetko v poriadku v kuchyni. Potom, keby som mal šťastie, tetka Tereza by sa rozhovoríla o náboženskej otázke.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Neska sa ma pýtal hen, Vylo Šebora, či ešče verím v Boha. Ná samozrejme, že verím, jak by né. Šak to je to posledné, čemu ešče móže človek verit. Nech si hovorí do chce, čo chce, Boch mosí egzystuvat! To dá preca rozum. Já som obyčajná sprostá žena, ale négdo to preca mosí šecko rídzyt. Svet mosél négdo stvorit, ten nemóhol vznyknút len tak, sám od seba, hala-bala. To človeku dáva cit, že négdo mosí byt nad nama. Ináč by to bol len chaos a zmatek. Neska je to len samý neznaboch, až je človeku taško u srca. Na to mosíme ráz šeci porádne doplacit! Nedaj Boch, aby prišlo k téj vojne a zostanú z nás len cucky. Potom bude uš neskoro!

SkryťVypnúť reklamu

V týchto miestach tetka Tereza by prešla na problémy vojny a mieru. Začala by z ostra.

- Krucinál, to nevím pochopit, že sa ešče neska najde - s prepáčeným - taký vól, kerý by scél vojnu. A furt sa négdze štvú a furt sa štvú, až nakonec ráz k téj vojne prinde. Jako keby neboly stačily tý dve. Ale já vím, v čém to je: šecy tý hlaváči sú na vyne. Já by som porobila porádek raz-dva. Povešat jedných aj druhých, postrílat a zaškrcit! Tu máš, na, čeho si si žádal! A by sme vidzely, či by ból porádek alebo né. Ale tý naší sa furt s nyma len hraju, jednaju s nyma jako v rukavičkách. To preca nemá cenu! Porádek mosý byt, nech už je jak je!

SkryťVypnúť reklamu

Tu by som tetke Tereze súhlasne prikyvoval. Ona by zopakovala svoj monológ v inej variácii.

- Skutečne to nygdaj nepochopím, že négdo sce vojnu. Šak pre nebeskú panenku Máriju, ket si len spomenem na tý dve, keré zme uš prežily!... Och, račšik nespomínat. A ono to bude len v tých penázoch. Podusit, jako hadóf by to maly, mizery jedný mizerné. Nech už ráz daju pokoj ludom! Čo by to nebolo krásne, keby zme sa šecy znášaly, jako ludé z ludma?

Marián Minárik-Častovský

Marián Minárik-Častovský

Bloger 
  • Počet článkov:  279
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík:  Historky spod Častovskej vežePoviedkyMoja poéziaÚvahySpomienkyMyšlienkyNedeľná chvíľka poézieNapadlo miMinipríbehyMoja rodná ČastáNeznáme objektyPríbeh s fotografiamiVýpisky z k níhŠperkyZ ciest po zemskej guliSpravodajstvo pod čiarou

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu