Oprel som sa o mohutný strom a pozoroval prichádzajúcich i odchádzajúcich. Určite počet prichádzajúcich niekoľkonásobne prevyšoval množstvo odchádzajúcich.
Zaujala ma však dvojica odchádzajúcich manželov. Ona bola oblečená v peknom kostýmčeku, cupkala v lodičkách po asfaltovom chodníku. No z diaľky som na nej vypozoroval, že čosi nie je v poriadku. Muž niesol asi štyri plné igelitky, ona iba malú kabelku cez rameno. Keď prechádzali okolo mňa, žena zlostne poznamenala.
- Ak budúcu sobotu dostanem nápad, že by sme mali ísť nakupovať na trhovisko, rovno ma môžeš kopnút do riti!
Prepáčte za výraz, ale ona to naozaj tak povedala. Usúdil som, že to musela byť pani učitelka slovenčiny, pretože napriek zlobe, ktorá z nej sršala, hovorila krásnou mäkou slovenčinou – i keď obsah podporila riadne tvrdým výrazom tváre.
Jej muž sa usmial a s úsmevom poznamenal.
- Už sa teším na sobotu…
Viacej som z ich dialógu nepočul nič, pretože sa vzďaľovali a ich hlasy prehlušil mumraj na trhovisku...