V Častej pri kostole sme sa nakoniec stretli iba štyria: ja, moja žena Hanka, moja akupresúrna liečiteľka Boženka a jej manžel Ľudo. Je pravda, že som to ohlásil na poslednú chvíľu, ba priam neskoro. Jedna dvojica - Marek Šulák so svojou ženou Evičkou - sa za nami vybrali od nedovareného obeda v čase, keď my sme mali za sebou dve hodiny krásnej prechádzky lesom...
Priznám sa, v mojom prípade to bol pokus, či to po polročných problémoch s mojimi otlčenými kĺbmi vôbec zvládnem. Určite aj Boženka bola zvedavá do akej miery sa jej podarilo sfunkčniť moju telesnú schránku. Jej manžel Ľudo veril v naše víťazstvo, vo svojom ruksaku niesol fľašku Modrého portugala. Moja žena Hanka zasa dúfala, že ešte pozbiera nejaké ostatky hubárskej úrody...

Začali sme pri najstaršom obyvateľovi mojej rodnej Častej, pri 750-ročnom gaštane.
Ja som však mal so sebou môj foto-zápisník, pomocou ktorého objavujem v starých stromoch i v kameňoch živé bytosti. Pozrite si, čo som na tejto výprave všetko našiel.







Dva a polhodinový výstup sme zvládli takmer bez problémov. Cesta bola príjemná, až na záverečné stúpanie. Od juhu tam fičal vetrisko, no my sme si na vrchole našli tiché miestečko v závetrí, poriadne sme si zajedli a vypili všetko, čo Ľudo priniesol.

Po hodinke, keď sme všetko zjedli a vypili, mohli sme sa vybrať na spiatočnú cestu. Aj sme našli veľa "jedlí bedlých", aj sme sa najedli čiernych malín, aj sme to horko ťažko zvládli dolu z kopca. Už sa teším niekedy na ďalšiu túru...