Že vraj globálne otepľovanie

Prvé septembrové dni lámali rekordy dennými i nočnými tropickými teplotami. Pri severnom póle sa odlamujú kusiská ľadu, veľké ako Častá aj s celým chotárom. Zelení panikári so zvyšujúcou teplotou naberajú politický kapitál. No len ja a český prezident pán K. vieme svoje. Ja teda neviem, čo vie on, ale priznám sa, celé otepľovanie sme spôsobili ja a môj švagor. Tento rok sme totiž nedokázali speňažiť naše seno zo začiatku leta a zistili sme, že nespeňažíme ani otavy z konca leta. Široko-ďaleko okolo nás už nikto nechová ani zajace, ani kozy, ani ovce, ani kravy. Susedia z jednej strany majú iba štyroch psíkov a pani učiteľka z druhej strany asi dvadsaťpäť mačiek. No psy a mačky ku dvom veľkým kopám nášho sena nepriláka ani mesačný pôst. Maximálne, mačky sú schopné tej drzosti, že na vrch našich kôp dokážu pridať ešte malé kôpky svojich exkrementov. Čo nám teda ostávalo? Skoro celý týždeň sme vykurovali našu modrú planétu senom. Postupne sme výdatnými kalóriami zásobovali všetky strany sveta. Dym z našej záhrady sa krútil ako had. Niekedy nám robil aj starosti, to keď sme videli, ako sa pokúšal otepliť obytné priestory našich okolitých susedov. Pri hlučnom zatváraní okien sme sem tam započuli aj neslušné poznámky. Ešteže naše seno bolo kvalitne vysušené a horelo zväčša čistým plameňom. Ak by ste náhodou vedeli, že niekto chová nejaké senožravé zvieratká, radi mu budúci rok naše kvalitné seno darujeme. No pozor! Darujeme, ale platiť za jeho odber nikomu nebudeme!!! Radšej aj naďalej budeme prispievať k otepľovaniu našej modrej planéty. Obávam sa však, že ak to rovnako budú robiť všetci majitelia sena na celom svete, dožijeme sa globálneho oteplenia, ktoré spôsobí, že budeme musieť kosiť nielen dvakrát, ale aj trikrát, ba možno aj štyrikrát do roka.