Keď teda po smrti svojej matky nemala koho "dirigovať", upriamila sa na vlastného tatenka a ten museli "skákať" ako ona považovala za potrebné. A keď už si tatenko mysleli, že porobili všetko, čo bolo treba, vyhnala ich ešte na žihľavu, pričom oni túto činnosť považovali priam za urážku.
-Já mám chodzit na žihlavu pre svine?
-Ná a kdo? Nevidzíte, že od rána do večera lýtam jak mokrá handra, aby sem šecko vyprala, posušila, popigluvala, okrem teho okná som poumývala...
-Nevím prečo si ích umývala, ked si ích umývala pred týdnom?
-Čo ste nevidzely, jaká bola včéra búrka? Šak boly celé špinavé!
-Prd boly špinavé! Hen, Jolana odnaproci umýva okná najvác tak dva rázy do roka - pred Vánoci a pred Velkú nocu - a nemá ích špinavšé než my. A ked pred Velkú nocu zaprší, tak ích vtedy any neumýva.
-Mna nezrovnávajte s Jolanu. Šak by som sa prepadla od hanby, keby som mala v dome taký neporádek jako ona. A icte na tú žihlavu, lebo svine nebudú mat čo žrat.
-Tak ony si budu vyvaluvat tý svojé brušiská tlsté, jak nejaké grófske panyčky a já, robotnýk, aby som ím išól na žihlavu. Víš čo, já som ból celý život murár a jako taký aj komunysta! A preto, aby si vedzela, na také pánské svine já robit nebudem.
-Kuknyme sa! Tak mi povedzte, čo budu tý svine žrat!
-Mna to nemosí interesuvat! Nasyp ím tam štrku, nech si na ném vylámu tý špicaté zubiská čo ím trčá z tých jejích večne nenažraných papúl.
-Víte čo, tatenko? Já sa s Vama nebudem jeduvat. Aby ste vedzely, idem si napísat inzerát a najdem si nejakého porádneho chlapa. Zeberem si prvého, na kerého narazím, odscehujem sa k nemu a vy si potom robte čo scete.
-Víš, že to neny zlý nápad? Já si též napíšem inzerát. Ale nezeberem si bárzjakú. Skór, než sa pre nejakú rozhodnem, dobre si jú preverím. Jak bude scet chovat svine - neberem! Jak bude umývat okná vác jak dva rázy do roka - neberem! Jak bude prat vác než dva rázy do mesáca - neberem...
Ako obaja povedali, tak aj urobili.
Za krátky čas sa Maryška pochválila tatenkovi, že už nejaké ponuky aj dostala.
-A čo si myslýš, že já né? Aby si vedzela, dostál sem ích ale desat! Zajtra sa vyberem do Bratyslavy a budem si vybírat.
-Nemyslyte si, já som ích dostala též nékolko, any nevím kolko, možno aj dvacet. Ked vy idete zajtra do Bratyslavy, tak já sa vyberem do Trnavy. A ked dobre dopadnem, any sa už nevrácim.
Na druhý deň Maryška odišla už skoro ráno. Keď sa jej tatenko ráno zobudili, na stole mali pripravenú bielu kávu, tri maslom natreté rožky a na papieri, vytrhnutom zo starej písanky, veľkými písmenami napísané ZBOHOM.
Tatenko sa najedli, obliekli si bielu košeľu, do vrecka si strčili žltú kravatu a vybrali sa na autobus. Žltú kravatu, ako poznávacie znamenie, im navrhla žena, ktorá odpovedala na ich inzerát. Nemali tých ponúk desať, ako sa chválili Maryške, ale iba jednu. Ani to nebolo do Bratislavy, ale do Pezinka. Mali sa tam stretnúť na nádraží. Ona mala mať žltú kabelku a oni mali mať žltú kravatu.
Len čo tatenko prišli na nádražie, hneď si všimli ženu so žltou kabelkou. Priblížili sa k nej od chrbta, poklepkali po ramene a na nich sa obrátila - ich dcéra Maryška.
Ani sa len nepozdravili. Tatenko strhli z krku žltú kravatu a strčili ju Maryške do žltej kabelky.
-Aj tak som si myslél, že v néj vypadám jako papagáj! - zahundrali a zmizli do staničnej reštaurácie.
Maryška sa vybrala na autobus. Tiež nemala tých inzerátov viacej.
Keď vystúpila v Častej z autobusu, dala sa do reči s tetkami Otylou a Matylou. Sedeli pod hruškou na lavičke, tak si k nim prisadla, aby si posťažovala. Pekne im porozprávala svoju smutnú historku, ako si s tatenkom napísali inzerát a ako to nakoniec dopadlo.
-Víš, Maryška, čo by som ci poradzila? - ponúkla sa Matyla
-Poradzte, tetka Matyla! - zbystrila pozornosť Maryška.
-Vydaj sa!
Maryška posmutnela.
- Jak sa já mám vydat, ket ze šeckých mužóf je volný len mój tatenko?
Matyla musela uznať, že to bude zložitejšie, než si myslela. Ale s návrhom prišla tetka Otyla.
-Nescem sa do teho mýšat, ale já bych o jedném chlapovi vedzela
-Povedzte dze je, já ho berem. - pohotovo zareagovala Maryška.
-V Dlhéj. - Otyla sa obrátila na Matylu - Ty ho budeš poznat.
-Vím, keho máš na mysly. Ale to by neból muž pre Maryšku.
-A prečo né? Preto, že trochu ko-ko-kokce?
Maryšku to neodradilo.
-To by mi any nevadzilo.
Matyla pochybovačne zakývala hlavou.
-Keby len koktál...
Otyla vedela, čo má Matyla na mysli.
-Nevídaly. To by Maryške též nemoselo vadzit, že na jedno oko nevidzí.
-Ked vidzí na druhé, tak mi to nevadzí. - ubezpečovala Otylu Maryška.
Matyla však bola stále skeptická.
-Ón má ešče né jednu, ale aj dve vady.
Otyla sa však nevzdávala.
-Nevídaly! Ket ból na vojenčine, vybuchól mu v rukách granát, tak ích má trochu bez prstóf.
Maryška sa tiež nevzdávala nádeje.
-Any to by mi nevadzilo. Hlavne keby mál to, oné, čo maju šeci muži
Teraz sa však musela vzdať aj Otyla.
- Tak, potom z teho nyšt nebude, lebo any to nemá.
Maryška nechápala.
-Jak to?
Teraz musela dovysvetlovať Matyla.
-Víš, ten granát mu odtrhól nélen ruku a nohu ale aj to oné, čo máš na mysly.
Maryška si zhlboka vzdychla.
-Teda, to vám povím, to mosí byt z teho naozaj smutný, chudák.
-Ten, a smutný? Celé dny vyspevuje v šenku. - opravila ju Otyla.
Maryška sa zhrozila.
-V šenku? Tak je to potom opilec.
Teraz Maryšku opravila zasa Otyla.
-Opilec ano, ale ožran to neny. Tolko zas pit nemóže. Víš, ony mu mosely odoperuvat aj pól žalúdka.
-G vóly temu granátu? - spýtala sa Maryška.
-Ale né! Pojedól bláznyvé huby a tý mu napadly žalúdečné vredy.
Tak ón má aj žalúdečné vredy? - divila sa Maryška. - A koľko?
-To já nevím! - povedala Matyla.
-Hovorá, že šest. - pohotovo ju doplnila Otyla.
Maryška bola z toho celá zmätená.
-Povedzte mi, je na tém chlapovi néčo dobré?
-Strašný dobrák je to. - okamžite sa ho zastala Otyla. - Šecko rozdá, chudobný je jak kostelná myš.
To sa Maryške zasa páčilo.
-To je na ném chválytebné.
-To teda je. - súhlasila s ňou Matyla. - To ci je taký dobrák, že by chodakemu dál aj vlastnú ženu.
Tu už však Maryška nemohla súhlasiť vôbec.
-Aj vlastnú ženu? No, tak to teda né! Račšyk sa já do mojéj smrci budem trápit s tatenkom. Nech už sú jaký su, ale su to mój tatenko.
Teraz Otyla uznanlivo poklepkala Maryšku po ramenách.
- To som ci scela, Maryška mojá, akurát povedzet. Máš sa vydávat len preto, aby si móhla volákemu cudzému capovi gace prat? Opereš vlastnému tatenkovi a basta. No né?
- Šak aj já si tak myslým. - s tetkou Otylou súhlasila aj tetka Matyla.
Maryška sa postavila.
-Máte pravdu, tetky. Idem domo, robota ma čeká.
A život išiel ďalej, rušne i pokojne, vážne i veselo. Celkom, ako predtým, ako to u nás v Častej odpradávna býva zvykom...
