Najhoršie je keď človek stratí blízkeho človeka. Navždy ho opustí. Smrť je krutá a nedáva nám druhú šancu. Svet je plný katastrof. Každý deň sa niečo stane, každý deň na tejto planéte umierajú ľudia. Smrť vraj patrí k životu. Ale aká smrť? Násilná, alebo smrť nešťastnou náhodou? Kedysi ľudia nepoznali lietadlá, autá, elektrinu, čiže to čo nás zabíja dnes. Umierali na choroby, starobu, a zranenia spôsobené najme pri boji, alebo love.
V dnešnej dobe na nás číha smrť na každom rohu, ale netreba na to myslieť. Treba si len dávať pozor. Osud je však nezvratný, čiže sa stane to, čo sa stať má.
Slovensko teraz prežíva veľký smútok. Veľké nešťastie otriaslo celou krajinou. Toľko stratených životov. Ako je to zvykom, tak treba niekomu pripísať vinu. Ale komu? Bolo to staré lietadlo. Piloti určite robili čo sa dalo aby katastrofe zabránili. Počasie? To nám už nikto nepovie a to čo sa dozvieme z čiernej skrinky, tak to nám už ich životy nevráti. Môžeme len na nich pekne spomínať. A zapáliť im sviečku.
Každému je smrť istá, len tá hodina smrti je nejasná. O tomto je práve život. Treba ho vychutnávať do poslednej chvíle. Nájsť si občas čas aj na seba, svoju rodinu, kamarátov, priateľov a záľuby. Aj tak si už náš život skracujeme cigaretami, stresom a zhonom.