Takýto stav môžeme zažiť prakticky v akejkoľvek situácii. Sme v pohode, nič nám nechýba a svet je nádherný. Azda najsilnejšie ho prežívajú zamilovaní. Žiaľ, väčšinou tento stav trvá príliš krátko. Pády bývajú kruté. Niekedy sa končia samovraždou, inokedy neuspokojivým manželstvom plným hádok, horúčkovitým striedaním partnerov, alebo zatrpknutým životom v osamelosti.
Čo je nirvána
Na Východe takmer všetci veria na reinkarnáciu – prevteľovanie duší. Po smrti človeka vraj jeho duša prejde do iného novonarodeného človeka. Môže ale vojsť aj do zvieraťa, či do rastliny. Tento kolobeh je večný.
Takáto predstava nie je čosi, čo by človeka nadchlo. Niekto si dokonca môže povedať, že je to čisté peklo.
Riešenie ponúkol Budha, práve tým, že zaviedol koncept nirvány. Jednotlivé prevtelenia robia človeka múdrejším a lepším, až v istej chvíli dosiahne dokonalosť. Možno ste už počuli poznámku, že aj malé dieťa môže mať „starú dušu“, čiže môže byť v istom hlbokom zmysle po mnohých inkarnáciách veľmi múdre a zrelé. Po takomto dosiahnutí dokonalosti sa duša už nemusí prevteliť, ale dosiahne nirvánu. Je to stav večného dokonalého pokoja.
Nirvána a raj
Pre kresťanov a moslimov je vytúženým konečným cieľom raj. Predstava raja sa u jednotlivých ľudí môže veľmi líšiť, v závislosti na bohatosti ich fantázie a na tom, čo považujú za pôžitok.
Na najspodnejšom konci spektra je eldorádo. Je to predstava španielskych a portugalských kriminálnikov, dobývajúcich Ameriku. Je to proste veľká kopa zlata.
Mohamedánsky raj je len o málo kultivovanejší: neustála hostina a krásne ženy.
Kresťania väčšinou šípia, že takto jednoduché to nebude a že tu treba zohľadniť istý duchovný rozmer. Ich predstava raja je však dosť neurčitá.
Nirvána je úplne duchovný koncept. Nemá s pôžitkami tohto sveta nič spoločného.
V eldoráde získa človek zlato, za ktoré si môže kúpiť veci, prinášajúce pôžitok.
V mohamedánskom raji získa človek rovno tie veci, prinášajúce pôžitok.
V nirváne získa človek rovno ten pôžitok.
Môžeme to mať natrvalo?
Vieme si predstaviť večné trvanie ktorejkoľvek formy raja, ale večné trvanie pri koncepte nirvány najmenej protirečí zákonitostiam, podľa ktorých sa svet riadi, tak ako ich poznáme. Veľa zlata vedie k devalvácii a veľa jedla k prejedeniu. Vieme si predstaviť, že kdesi existuje svet, ktorý sa riadi nejakými inými zákonmi, ale to už je len teoretická špekulácia, podoprená skôr nádejou než nejakou reálnou skúsenosťou.
Naproti tomu nirvána nezávisí od vecí. Veci prichádzajú a odchádzajú a teda na nich sotva možno vybudovať niečo večné. Nirvána je vecou istého duševného rozpoloženia, istého poznania a istého spôsobu vnímania sveta. Navyše, budhizmus učí, že je to presne naopak: Tento stav je naším prirodzeným stavom a pominuteľné veci so sebou priniesli so sebou ilúziu, zvanú mája, ktorá nám bráni vidieť našu pôvodnú blaženosť a dokonalosť.
V kresťanstve sa táto myšlienka prejavuje v tom, že podľa Biblie sme žili v raji celkom na začiatku dejín. A zároveň je to stav, ktorý chceme dosiahnuť na konci. Naše dejiny sú len dočasným poblúdením.
Prečo potom nemáme nirvánu natrvalo?
Hlavným dôvodom je, že ju nespoznáme, keď príde. Snažíme sa presadzovať svoju vlastnú predstavu o tom, ako má taká nirvána vyzerať. Keďže tomu väčšinou nerozumieme, takmer vždy si vytvoríme predstavu, pri ktorej je pocit šťastia odvodený o pominuteľných vecí. Pominuteľné veci nám trvalé šťastie neprinesú, no pre väčšinu z nás je to tá jediná forma šťastia, ktorú poznali.
Veľmi poučná je tu rozprávka o bračekovi jelenčekovi. Sestrička s bračekom putovali krajinou a po ceste veľmi vysmädli. Natrafili na stopu jeleňa. Jeleňova noha sa zaborila do zeme a vytvorila tam malú jamku. V jamke sa zachytilo trochu dažďovej vody. Braček sa chcel napiť, ale sestrička ho odhovárala. Vraj, keď sa napije, tak sa z neho stane jelenček. Povzbudzovala ho, aby ešte vydržal, že vraj neďaleko je veľké jazero plné krásnej čistej vody. Braček však nevydržal a napil sa. A stal sa z neho jeleň. Čoskoro naozaj dorazili k jazeru, ale on už zostal jeleňom.
Voda pochádzajúca z jelenej stupaje je symbolom šťastia pochádzajúceho z hmotných vecí. Áno, je to istá forma šťastia, no veľmi nedokonalá. A bráni nám dosiahnuť dokonalé šťastie.
Poznáte ľudí, čo sú večne nespokojní? Niekedy z nich máte pocit, ako keby v ich očiach visel celý vesmír o centimeter nakrivo, ako zle zavesený obraz. A nebudú šťastní, kým ten vesmír neposunú o ten centimeter nazad. Myslia si, že potom budú šťastní. Môžte na to vziať jed, že nebudú. Nie sme bohvieakí znalci seba samých, väčšinou ani netušíme, čo nás naozaj urobí trvale šťastnými.
Nehaste smäd z kaluže
Nesnažte sa uhasiť smäd vodou z kaluže. Jazero je veľmi blízko.
Čo je v živote dnešného človeka onou jeleňou stupajou, ktorá mu poskytuje pár kvapiek potešenia za vysokú cenu? Je to všetko to, čo nám núka reklama. Budeš šťastný, keď budeš mať takýto dom a takéto auto. Ak nebude mať malý prváčik vlastný mobil, tak sa nikdy do raja nedostane. Denne sú nám vystrkované pred oči obrazy šťastne sa ceriacich ľudí, ktorí dosiahli nirvánu, pretože si kúpili najnovší liek na sopeľ.
Radosť, ktorú takto získame, je mizivá a cena, ktorú za ňu zaplatíme, je veľká: zmeníme sa na jeleňa – totiž na obraz tých, ktorí tú jeleniu stopu vytvorili. Musíme splácať pôžičky a hypotéky a to nás často drží v otrockej práci od svitu do mrku. A tak sa tá pôvodná radosť z kaluže rýchlo vyparí. Máme nový dom, ale nie sme v ňom, pretože musíme zarábať na hypotéku.
Inou formou pasce je sláva celebrít. Ľudia sú väčšinou šťastní, keď sa o nich píše. Čoskoro ale zistia, že keď sa chcú udržať na výslní, tak musia súhlasiť s vecami, ktoré sa im ani trochu nepáčia. Jeden známy herec raz prijal úlohu moderovať istú reality show. Réžia ho postupne natlačila do polohy, ktorá mu vôbec nebola vlastná a robiť veci, ktoré z duše nenávidel. V rozhovore pre istý bulvárny časopis to povedal rovno: „Momentálne sa živím ako mediálna prostitútka.“ Skazu dokoná angažmán v reklame. Presviedčate ľudí, aby si kúpili nejaký nezmysel. A tak vytvárate nové jelenie stupaje – pasce, do ktorých sa chytia ďalší nešťastníci.
Hľadajte jazero
Kde je to jazero?
Priamo v nás. Trvalé šťastie je našou podstatou. Akurát sme si ju zahádzali somarinami, takže ho nevidíme. Nehľadajte šťastie vo vonkajšom, tam nie je. Tam nájdete nanajvýš atrapy.
Zvyky osvojené za desaťročia a podporované celou civilizáciou sa nedajú odstrániť jedným článkom. Vždy vo štvrtok uverejňujem články o západnej advaite, čo je tiež jedna z metód, ako nájsť ono trvalé šťastie v sebe. O hľadaní šťastia existuje obrovské množstvo kníh a prednášok – napokon, je to problém, ktorý riešia náboženstvá, filozofi a mystici od nepamäti. Dajte si s tým prácu, stojí to za to.
