Ľudia, čo sú orientovaní na duchovný aspekt nášho bytia, nebývajú prijímaní okolím veľmi dobre. Nemali by sme byť natoľko závislí od okolia, že by sme kvôli tomu na duchovný život rezignovali, ale nie je dobré ani reagovať na takúto kritiku lakonickým konštatovaním, že tí kritici sú prízemní hlupáci, neschopní nejakého vyššieho vzletu ducha. Na tej kritike môže byť veľa pravdy.
Existuje totiž chorá forma duchovnosti, do ktorej upadne pomerne veľká časť tých, čo sa usilujú prekonať hranice pozemského sveta. Nazývam ju uletená duchovnosť. Dochádza k nej vtedy, keď v snahe presiahnuť hmotnú realitu ju začneme ignorovať.
Uletená duchovnosť
Uletená duchovnosť nastáva vtedy, keď chceme postupovať príliš rýchlo a sústredíme sa na vonkajšie prejavy bez toho, aby sme v dostatočne pochopili, čo je za tým. Je to ako keby ste sa veľmi rýchlo chceli stať klavírnym virtuózom, a tak zorganizujete koncert, pekne sa oblečiete, prídete, pokloníte sa obecenstvu, sadnete si na klavír a začnete hrať. Akurát ste sa v honbe za rýchlym výsledkom nechceli zdržiavať cvičením.
Niekto si napríklad v prečíta, že na osvieteného sa morálny zákon nevzťahuje. Takú múdrosť vyčítal okrem iného aj Hitler z diela Fridricha Nietzscheho. Vieme, aké to malo následky.
Niežeby to nebola pravda, túto myšlienku vyslovilo zopár veľkých duchov, no túto pravdu treba správne pochopiť. Musíte mladú zdravú ženu poslať na školenie, aby ju tam naučili, že nie je správne vraždiť svoje vlastné deti? V živote by ju čosi také nenapadlo. Rovnako sa aj osvietený jednoducho nedokáže dopustiť niečoho nesprávneho. V takom počínaní nevidí ani ten najmenší zmysel. Ak by niekomu ubližoval, vnímal by to tak, ako keby ubližoval sám sebe. Až budete mať takto vyvinuté vnímanie, potom začnete spontánne vnímať etické zákony ako nešikovné omieľanie samozrejmostí.
Alebo niekto sa od samej duchovnosti neunúva s podaním daňového priznania, s odôvodnením, že je to len okrajová pozemská záležitosť. Pokiaľ bude pre neho rovnako okrajová pozemská záležitosť, že príde exekútor a on sa bude musieť presťahovať pod most, potom je to v poriadku. Medzi bezdomovcami sa nájde zopár filozofov, ktorí volia tento spôsob existencie ako modernú formu pustovníckeho života. Osvietený človek však vie, či je táto cesta pre neho tá správna. Väčšinou nie je. To, že sme prišli na svet, kde žije veľa ľudí s komplikovanými vzájomnými väzbami, má svoj dôvod.
Nekazte film
Hovorili sme, že hmotná realita je akoby film a že naše najpodstatnejšie „ja“ nie je jeho súčasťou, že každý z nás je vlastne len divákom. Toto poznanie je dobré na to, aby nás ten film príliš nestrhol.
Ten film ale má svoju cenu. Keď prídete do 3D kina, dostanete okuliare, aby ste mohli film správne vnímať. Môžete si to predstaviť tak, že ste prišli na tento svet ako do kina a namiesto okuliarov ste dostali telo. Telo potrebujete na to, aby ste mohli film správne vnímať.
Ten film nie je samoúčelný. Má nám umožniť, aby sme sa niečo naučili, aby sme niečo zažili. Nekazte druhým zážitok. Hrajte tú hru.
Skutočné oslobodenie od ilúzie filmu prebieha takto:
Na prvom stupni je človek, ktorý si neuvedomuje, že ide o film a každú scénu vníma ako skutočnosť. Ten je daný na milosť a nemilosť režisérovi a ostatným postavám. To je situácia väčšiny ľudí, Taký život nie je radostný.
Na druhom stupni je človek, ktorý si už dokáže uvedomiť, že ide o film. Tento pohľad si pripomenie vždy keď začína byť dej príliš nepríjemný. Niekedy, keď má tých nervákov vo filme už dosť, zavrie oči a prestane ho na chvíľu vnímať vôbec. To je to, čo robia pustovníci.
Na treťom stupni je človeku bez najmenších pochybností zrejmé, že ide len o film. V takej situácii sú diváci v kine. Je to „len“ film, ale to neznamená, že to nie je nič. Je to čosi, čo im má priniesť pobavenie a poučenie. Schválne sa ponoria do deja, aby si film vychutnali. Rozhodli sa venovať tento večer filmu, tak si ho užívajú.
Robte to správne
Je správne snažiť sa o duchovný rozlet. Je dobré snažiť sa strčiť hlavu do oblakov. Len si pri tom dávajte pozor, aby vám nohy zostávali pevne na zemi. Inak uletíte.
Uletieť znamená stratiť schopnosť žiť medzi ľuďmi. Stane sa z vás kriminálnik, blázon alebo aspoň čudák a odľud.
Keď sa začnete zapodievať duchovnými vecami, možno vás budú považovať za blázna nech by ste to robili akokoľvek správne. Stáva sa to. Ježiša Krista tiež považovali za blázna a popravili ho ako kriminálnika. Ľudia vonku nevedia vždy rozlíšiť správnu duchovnosť od nesprávnej. Lenže pre vás subjektívne je to obrovský rozdiel. Z nesprávnej duchovnosti sa môžete skutočne zblázniť. Budete mať halucinácie, budete trpieť strachom, depresiami, nebudete spávať a podobne. Poznám ľudí, ktorým sa to stalo.
Nenechajte sa odradiť
Zaručene stojí za to snažiť sa rozšíriť svoje videnie za hranice hmotného sveta. Neobyčajne vám to obohatí život. Možnosť zablúdenia na ceste by vás nemala odradiť.
Tradične sa hovorieva, že na duchovnej ceste by ste mali mať skúseného sprievodcu, ktorý sa postará, aby ste na tej ceste nezablúdili. Najhlasnejšie to hovoria tí, ktorí si z toho spravili dobrý kšeft.
Áno, je dobré mať niekoho takého, ale nie je to podmienka. Rozhodne nemusíte mať učiteľa vo svojom okolí a už vôbec to nemusí byť niekto, komu by ste za to platili. Na YouTube máte k dispozícii prednášky skvelých učiteľov. Sám Eckhart Tolle prináša odpovede na mnoho otázok. Ďalšie mená sú uvedené v prvom diele tejto série.
Nepotrebujete však ani Internet. Vaším najlepším učiteľom je vaše srdce. Zatvorte oči a pokojne dýchajte. Sústreďte pozornosť na srdce – predstavujte si, akoby vzduch prúdil dnu a von priamo cez srdce. Mali by ste sa cítiť pokojne a dobre. Ak sa vám zvýši tep alebo sa nebudete cítiť v pohode, tak to prerušte a venujte sa niečomu inému.
Potom požiadajte srdce o radu. Snažte sa byť potichu (aj vnútorne), pretože hlas srdca je tichý. Od hlasu mysle ho rozoznáte podľa toho, že neargumentuje. Jednoducho vám bude v istej chvíli jasné, ako vám odpovedalo. A ak vás náhodou napadne, že by ste si to mali ešte nejako overiť, nuž vedzte, že je to trik hlavy. Srdce nebude nikdy svoju odpoveď obhajovať ani odôvodňovať.
