Objektívny fakt je, že o svojej budúcnosti nevieme nič. Ak robíme plány, nie je to na základe racionálnej úvahy, je to len stávka do lotérie. Ako môže človek čokoľvek naplánovať, keď nevie, či zajtra nepríde uragán, povodeň, či mu na hlavu nespadne meteorit a či nedostane infarkt? Alebo, naopak, môže dnes vyhrať milión, začať chodiť s nádhernou ženou alebo dostať ponuku na skvele platené miesto na Honolulu. Veď my vlastne nemáme ani istotu, či sa nám podarí nasledujúci nádych! Choďte na cintorín k detským hrobom a nechajte si od pozostalých rodičov porozprávať, na akom tenkom vlásku visí ľudský život.
Istotu budúcnosti nemáme, ale treba priznať, že obyčajný radový občan dokáže predvídať svoj zajtrajší všedný deň s pomerne veľkou pravdepodobnosťou. Keď bude ten istý človek s tými istými myšlienkami a pocitmi tráviť deň za tých istých okolností v tom istom prostredí, potom je dosť pravdepodobné, že sa zajtrajšok bude podobať včerajšku ako vajce vajcu.
Pozor na používanie slov
Niektorí ľudia vravia, že slová sú mocnejšie, než si myslíme. V skutočnosti sú mocné myšlienky, želania a zámery, ale tým, že ich sformujeme do slov, ich posilníme a dáme im zreteľné kontúry. Napokon, myšlienky prilietajú a odlietajú aj samé od seba, ale tým, že ich vyslovíme slovami, ich akoby podpíšeme a prihlásime sa k nim.
Kto tvrdí, že slová sú mocné? Tak napríklad, tvrdil to Ježiš Kristus: „Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu ‚prejdi odtiaľto tam‘, tak prejde. A nič vám nebude nemožné.“ V indickej duchovnej literatúre sa uvádza: „Pred pevným zámerom sa sklonia všetci bohovia“. A napokon, sile slova veria všetci tí ľudia na celom svete, čo veria na bosorky a zaklínadlá, ale aj tí, čo veria na požehnania a modlitby.
Nemá zmysel tu riešiť, do akej miery je to pravda. Zaujímavejšie je zamyslieť sa, aké by to malo dôsledky, keby to pravda naozaj bola.
My sme zvyknutí, že slovami opisujeme to, čo sa naozaj stalo. Počúvajte, o čom sa rozprávajú kamarátky sediace pri káve. Veľa pozornosti venujú opisu starých krívd, chorôb a trápení. Ony to berú tak, že slovami opisujú minulosť. Ak je to ale naozaj tak, že slová formujú budúcnosť, akú budúcnosť si budujeme týmito rečami? Vyberieme si z minulosti to najškaredšie a zakódujeme si to do budúcnosti. A potom sa divíme, že sa nám vodí mizerne.
Z literatúry dobre poznáme požehnanie a prekliatie. Požehnanie začína slovami: „Želám ti, aby...“ a nasledujú slová, opisujúce peknú budúcnosť. Každý z nás používa požehnanie pri každom blahoželaní k narodeninám a pri každej novoročnej pohľadnici. Prekliate začína slovami „Bodaj ťa...“ a nasledujú slová opisujúce škaredú budúcnosť.
Nie sú to len rozprávky?
Nemá zmysel analyzovať tu, do akej miery je pravda, že slová formujú budúcnosť. Niekto tomu bude veriť, iný nie a pár riadkov textu ich neprinúti zmeniť názor. Pozrime sa radšej, ktoré bežné veci z každodenného života podporujú tento pohľad.
Keď chcete od banky úver na podnikanie, musíte ju presvedčiť, že máte slušnú šancu, že budete úspešní. Konkrétne jej musíte predložiť podnikateľský zámer. Je to slovný opis toho, ako budete v budúcnosti úspešným podnikateľom. Keď sa tento zámer stane skutočnosťou, potom sú všetci spokojní.
Keď chcete stavať dom, musíte predložiť výkresy, na ktorých je ten budúci dom opísaný veľmi podrobne. Bez toho vám nedovolia ani začať. Keď sa výkres stane skutočnosťou, potom sú všetci spokojní.
Veľa sa toho popísalo o sile zreteľného a pevného zámeru. Stanovíte si konečný cieľ, potom čiastkové ciele, potom ešte podrobnejšie ciele, k cieľom pridelíte dátumy, až si napokon do diára napíšte zoznam prác na každý konkrétny deň. Toto je banalita, ktorú sa učia prváci na fakulte manažmentu, ale na ktorú v podstate stačí aj obyčajný sedliacky rozum. Keď viete, čo chcete, tak viete prispôsobiť svoje konanie tak, aby vás každý krok viedol bližšie k stanovenému cieľu.
Ako zmeniť budúcnosť
Ten istý človek má v hlave tie isté myšlienky, žije v tom istom prostredí a tak isto reaguje po celé roky. Na základe čoho z toho by sa malo v jeho živote niečo zmeniť? Ak príde nejaká zmena, tak príde zvonka (napríklad dostane v práci výpoveď) a bude náhodná a najskôr bude pre neho nepriaznivá.
Ak chcete zmenu, tak niečo zmeňte. Zmeňte svoje správanie, zmeňte svoje myslenie, ale najmä a predovšetkým zmeňte svoje životné pocity. Ľudia často uvažujú takto: „Keď ma stretne niečo pekné, potom za to budem vďačný.“ Medzi návodmi na úspešný život sa však uvádza tento recept: „Buď vďačný za to pekné, čo ešte len príde. A ono to príde.“
Komu dávame darčeky najradšej? Tým, ktorí sa z nich najväčšmi tešia. Človeku, ktorý neustále fňuká a sťažuje sa, nemáte veľmi chuť dávať darček. Máte pocit, že ho ten darček veľmi nepoteší a že skôr či neskôr začne fňukať znova, takže je vlastne zbytočné mu ho dávať.
V kuchyni pri stole sedí dedko a dokola lamentuje: „Joj, ale som smädný!“ „Joj, ale som smädný!“ Babka to už nemôže počúvať, tak mu podá pohár vody. Dedko sa napije, nadýchne sa a pokračuje: „Joj, ale som bol smädný!“ „Joj, ale som bol smädný!“
Nečakajte na dôvod, prečo byť vďačný. Buďte vďační a dôvod sa nájde.
Nemáme ani poňatia, čo nás spraví šťastnými
Teraz, keď sme si povedali, prečo je dobré mať zámer, si povieme, prečo to nie je až také dobré.
Nie je to dobré preto, lebo nie sme bohvieakí odborníci na seba samých. Väčšinou nemáme ani poňatia, čo nás spraví šťastnými. Chudobný človek z ulice vám povie, že bude šťastný, keď bude bohatší. Donald Trump je miliónkrát bohatší než ten chudák z ulice. Je aj miliónkrát šťastnejší?
Ktosi povedal, že peniaze vás nespravia šťastnými, len pohodlne nešťastnými. Krajiny s najvyšším výskytom depresií a samovrážd sú bohaté krajiny. Chudobný nie je šťastný, ale má aspoň ilúziu, že peniaze mu pomôžu. Bohatý o túto ilúziu prišiel. Nie je šťastný, a nevie, čo ďalej.
Dnes nájdete obrovské množstvo kníh, prednášok, kurzov a seminárov o tom, ako dosahovať ciele. Nikto vám ale nepovie, ako si máte ciele stanovovať. (Zlé jazyky tvrdia, že je to preto, lebo sme systematicky vychovávaní k tomu, aby sme plnili ciele, ktoré nám stanovia druhí.)
Rozum nám tu veľmi nepomôže. Rozum pracuje s uloženými dátami a dokáže vymyslieť len takú budúcnosť, ktoré je tou či onou formou len premietnutím minulosti. Rozum dokáže nanajvýš rôzne skombinovať staré veci, no nikdy nevymyslí nič skutočne nové.
Staviteľ a záhradník
Sú dve metódy, ako kráčať v ústrety budúcnosti: metóda staviteľa a metóda záhradníka.
Staviteľ začína predstavou. Tú predstavu si čo najväčšmi spresní a vyjadrí sú v stavebných výkresoch. Potom zavolá stavbárov. Keď všetko dobre pôjde, tak sa dožije domu, ktorý sa bude veľmi presne podobať jeho predstave. V žiadnom prípade to však nebude nič viac.
Záhradník nemá až takú presnú predstavu. Ani teoreticky nemá šancu naplánovať vzhľad každého jednotlivého kvetu na čerešni. Jeho plány sú len rámcové a priamo tvaruje záhradu len málo – väčšinou len na začiatku. Trúfnem si tvrdiť, že čím väčší umelec, tým menej zasahuje.
Jeho snaha nie je orientovaná na cieľ, ale na proces. Vytvára podmienky. Stará sa, aby rastlinky mali dosť vody a živín a aby boli zdravé. Výsledok ho samého prekvapí. Celkový vzhľad záhrady bude približne taký, ako si to predstavoval, ale čo konkrétne vyrastie na ktorom centimetri, to naplánovať nevie. Jeho výhodou je, že sa môže dožiť úplne nového druhu krásy, akú si nedokázal ani predstaviť. Niekde vyrastie niečo zo semienka, ktoré privial vietor. Na konároch stromu sa usadia spevavé vtáky. Kvety prilákajú húfy pestrofarebných motýľov.
Nebojte sa
Dôverujte budúcnosti. Nemusíte mať všetko pevne v rukách. Nebojte sa prekvapení. Možno to budú krásne prekvapenia – možno také krásne, aké by ste si ani nedokázali vymyslieť. Riaďte sa srdcom. My máme sklon dovoliť rozumu, aby argumentmi umlčalo hlas srdca. Srdce neargumentuje. Ono nepotrebuje argumentovať, ono vie. Nebojte sa. Život je krásny a vesmír nám chce dobre.
Dúfam, že po prečítaní tohto článku je vám jasné, že najhoršia vec, ktorú by ste mohli v tejto chvíli urobiť, je začať mi protirečiť a argumentovať škaredými skúsenosťami z minulosti.
