Zajac Fedor býval so svojou rodinkou v nore na okraji lesa. Bol to veľký športovec. Rád jazdil na bicykli po celom chotári a k tomuto športu viedol aj svojich synov. Pri ich dome boli neustále nejaké bicykle rôznych značiek. A keďže tomuto športu rád holdoval, upravil aj cyklistické cestičky, aby sa vyhol zraneniam nielen on, ale aj jeho synovia. Fedor mal štyroch synov a jednu slečinku, no tá bola veľmi lenivá a pohodlná.
Raz sa Fedor rozhodol, že zorganizuje cyklistické preteky pre najzdatnejšie zajace. Zavolal svojho bratranca Fera a takto sa mu prihovoril: „Počuj Feri chcem zorganizovať preteky na bicykloch. Pomôžeš mi?“ „Jasné, zavoláme aj Ďura. On je dobrý manažér. A má aj známosti na úrade,“ zajasal Fero, „bude treba vybaviť rôzne povolenia a sanitku.“
Zišli sa na čistinke a Fedor rozdal úlohy: „Ty, Feri upravíš trať tak, aby bola aj mierne prekážková, kopcovitá a samozrejme nesmie chýbať ani vodná priekopa. Keďže je to dosť práce, zavolaj si na pomoc aj iné zvieratá z lesa. „Ty, Ďuri máš na starosti vybavenie povolení z úradu, sanitku a dám ti na starosť ešte aj propagáciu pretekov, aby o nich vedelo čo najviac obyvateľov lesa, rozmiestniš letáčiky. A taktiež si povolaj na pomoc zvieratká. Ja si zoberiem na starosť občerstvenie, musím pripraviť veľa mrkvového šalátu a na pitie jablkový džús. Zoberiem si na starosť servis bicyklov a registráciu súťažiacich. To by bolo na začiatok všetko,“ skonštatoval Fedor. A ozaj, ocenenia pre víťazov: Účasť na olympiáde, účasť medzinárodných pretekoch v zahraničí a účasť na terénnych pretekoch. Samozrejme k tomu vecné ceny.
Tri zajace mali veru práce neúrekom a tak odskákali za svojimi povinnosťami.
Feri zašiel za diviakom a poprosil ho o súčinnosť pri úprave trate. „Dobrý deň Rypáčik, potrebujem tvoju pomoc. Organizujeme cyklistické preteky a ty mi pomôžeš postaviť trať. S tvojim rypákom by to nemal byť problém,“ oslovil ho Feri. „Kroch, kroch, veľmi rád pomôžem a hneď môžeme ísť na to,“ zajasal diviak. A už aj s ostanými diviakmi z lesa začali rýpať do zeme, vyhadzovali hlinu do výšky, potom mierne navyšovali kopce, hĺbili jamy a priniesli vodu z neďalekého potoka. Práca im išla od ruky, takže trať mali hotovú za necelé dva dni. Nezabudli ju označiť páskami, aby nikto nevybočil z trate. Upravili okolie a namontovali aj nejaké lavičky na sedenie. Trať bola dlhá 20000 zajačích labiek (2000m J).
Ďuri si zobral na pomoc mobil a začal obvolávať úrady. Obecný úrad mu povolenie vystavil, len odbor životného prostredia mal podmienku, že po ukončení pretekov dajú oblasť pretekov do pôvodného stavu. Do tlačiarne zadal objednávku na vytlačenie letákov na organizovanie pretekov. Tie sa mali uskutočniť 8. augusta tohto roka. Vytlačené letáky rozvešali po stromoch straky a dali si na tom veľmi záležať. Neustále krákali a všetkým dávali na známosť, že sa v ich lese uskutoční športové podujatie. Ešte musel zabezpečiť sanitku. No s tým nastali menšie problémy. Sanitku, ktorá bola v miestnej nemocnici, na deň ich podujatia bola už rezervovaná. Tak ho napadlo, že poprosí čmeliakovu ekologickú firmu. Tá vlastnila vrtuľník, ktorý používali na postreky na neprispôsobivých turistov, a tých bolo v poslednej dobe neúrekom. Nechávali po sebe neporiadok, čo veľmi obyvateľov lesa hnevalo. Tak zvieratká vymysleli, že ich budú z neba postrekovať sladkým nektárom a tak si turisti rozmyslia, či budú aj naďalej chodiť do lesa. Čmeliak Blažko sa najskôr vykrúcal, že to bude drahé, ale napokon sa pre športovú udalosť obetoval.
A Fedor začal strúhať mrkvu a jablká. Do práce sa zapojila celá blízka aj vzdialená rodina. Z jabĺk robili mušt. Všetci boli lepkaví a sladkí. Pri práci ich otravovali osy. Tie neustále dobiedzali a bolo ich neúrekom. Doleteli vari až zo zahraničiaJ. Keď mali už plné sudy jablkového muštu a strúhaná mrkva visela už aj zo stromov, s prácou skončili.
„Tak a teraz si oddýchneme a zajtra pokračujeme,“ spokojne skonštatoval Fedor.
Teraz prišli na rad bicykle. Niektoré boli v dobrom technickom stave, ale väčšinou boli v zúboženom a tie museli prejsť generálnou opravou. Na pomoc si zavolali technikov zo susedstva. S opravami začali hneď ráno a do práce sa zapojili takmer všetci. Kto vedel pomáhal. Bicykle poriadne namastili a vyleštili, pritiahli, čo bolo treba pritiahnuť. „Tak a teraz začneme s tréningom,“ zavelil Fedor.
Do súťaže sa prihlásilo dvadsaťpäť zajacov.
Rozdelili sa, kto bude kedy trénovať, veľa času nemali, lebo deň pretekov sa blížil. Tešili sa nielen súťažiaci, ale aj všetci obyvatelia lesa.
Pretekári si vyžrebovali poradie a postavili sa na štart. Zajac Fedor si vyžreboval číslo 15 a keďže chcel preteky vyhrať, musel sa poriadne snažiť, ale z takým vysokým číslom to bolu veru ťažké. Priestor okolo celej trate zaplnili obyvatelia z lesa. Všetci sa tešili na športový zážitok. Veď už dávno nezažili niečo také. Všetci mali dobrú náladu.
„Štááárt,“ zvolal komisár pretekov, pričom zodvihol zástavku, povoľujúcu začiatok preteku. „Poďme do toho, dajte do toho všetko!“ vykrikovali diváci. A zajace sa veruže snažili. Ledva lapali po dychu. Trať bola náročná a dlhá. Pelotón sa rozdelil a zajacovi Fedorovi sa podarili dostať sa dopredu. Bicykloval ako o dušu, z kečky sa mu parilo, vysmädol. Do cieľa už nebolo ďaleko, už sa videl na podstavci víťazov a vtedy sa to stalo.
Diváci si pochvaľovali, aké je to vydarené podujatie, potľapkávali sa po pleciach, pochutnávali si na mrkve a jablkovom džúse, medzitým vykrikovali a povzbudzovali cyklistov, keď zrazu zbadali, že niekto sa kotrmáca z kopca a volá o pomoc.
Zajac Fedor šprintoval pred vodnou priekopou a chcel sa silou mocou dostať do vedenia pelotónu. Podarilo sa mu ju horko ťažko prekonať, ale čo to? Ako sa driapal cez navýšenú prekážku, narazil o kameň, stojaci na kraji trate, prevrhol sa cez neho a už sa váľal dolu z kopca. Najskôr sa gúľal zajac a za ním bicykel.
Peletón zajacov spomalil a nakoniec zastal. Zajace zoskočili z bicyklov a ponáhľali sa na pomoc Fedorovi. A ten sa spolu s bicyklom gúľal a gúľal, až ho zastavila čmeliakova helikoptéra. Keď dobehli na miesto, Fedorovi už zdravotníci dávali prvú pomoc, no nakoniec ho naložili do helikoptéry a odviezli do nemocnice.
Všetky zvieratká sa stretli na mieste nešťastia, jajkali a bedákali, že sa stalo nešťastie, že cyklistické preteky sa nedokončili, že nemajú víťaza, že Fedor bude mrzákom a tak dookola nariekali a lamentovali. Musel ich zastaviť až komisár pretekov: „Prestaňte bedákať, Fedor bude v poriadku a preteky si zopakujeme. Predtým však musíme poriadne zabezpečiť trať.“
A tak sa aj stalo. Fedor mal otras mozgu a dolámané labky. Liečenie trvalo niekoľko týždňov. Preteky naozaj zorganizovali. No Fedora nahradil jeho syn Oskar a nakoniec bol aj víťazomJ.
